Spolu s predsedom Najvyššieho súdu Štefanom Harabinom na ňom bola predsedníčka správneho kolégia Ida Hanzelová a vedúca oddelenia dokumentácie, analytiky a zahraničných stykov Najvyššieho súdu Petra Ružičková, dvaja ochrankári a tlmočník. Slovensko bolo jedinou krajinou, ktorá si na júnové kolokvium najvyšších správnych súdov Európskej únie priviezla tlmočníka. Roman Gajdoš tlmočil z francúzštiny do slovenčiny i Harabinovi, ktorý o sebe tvrdí, že tento jazyk ovláda.
„Bol som v tento termín voľný, tak som objednávku prijal,“ potvrdil svoju účasť pre Pravdu Gajdoš. Uviedol, že počas podujatia tlmočil všetkým trom predstaviteľom Najvyššieho súdu.
Na otázku, prečo bola na podujatí potrebná účasť tlmočníka, Najvyšší súd včera neodpovedal. „Predseda Najvyššieho súdu Harabin v diskusii okrem iného vystúpil na tému disciplinárnych postihov sudcov, ktorí spôsobujú svojím zavinením prieťahy v konaní,“ informovala Sylvia Machalová. Ochrankári podľa nej neboli súčasťou delegácie, lebo nespadajú pod Najvyšší súd, ale pod Úrad na ochranu ústavných činiteľov.
Štefan Harabin o sebe v životopisoch uvádza, že ovláda francúzsky a ruský jazyk. „Pozícia predsedu Najvyššieho súdu je pozícia reprezentácie do zahraničia. Horšie je, že tá reprezentácia končí, keď musíte mať so sebou tlmočníka. Vy totiž nereprezentujete iba počas oficiálnych rozhovorov, ale predovšetkým mimo nich, v kuloárnych debatách cez prestávky,“ hovorí sudca Najvyššieho súdu Miroslav Gavalec. Podľa neho na tento post sa v západných krajinách vyberá človek, ktorý má dostatočné jazykové znalosti.
→
Prečítajte si celý Zoznam účastníkov 22.kolokvia
Harabin za rok od opätovného nástupu do funkcie podnikol deväť zahraničných pracovných ciest. Naposledy sa koncom júna zúčastnil v kanadskej Ottawe na 3. kongrese združenia Najvyšších súdov frankofónnych krajín. Organizácia združuje 48 najvyšších súdov z francúzsky hovoriacich krajín, medzi jej členmi je však okrem Slovenska napríklad i Česko. „Takéto členstvo je neefektívne. Na Najvyššom súde sú možno traja ľudia, ktorí dokážu komunikovať v tomto jazyku,“ domnieva sa Gavalec.
Náklady spojené s jednotlivými zahraničnými cestami Harabina Najvyšší súd odmietol sprístupniť. Informoval iba o tom, že letecká doprava a ubytovanie počas deviatich Harabinových ciest si vyžiadali z rozpočtu Najvyššieho súdu 15 974 eur.
Zahraničné pracovné cesty NS SR Štefana Harabina
Istanbul, Turecko
4 dni (30. 9. 2009 – 3. 10. 2009) – medzinárodná konferencia o správnom súdnictve
Štokholm, Švédsko
4 dni (21. 10. 2009 – 24. 10. 2009) – medzinárodná konferencia Európsky referenčný rámec pre zmluvné právo
Rím, Taliansko
3 dni (28. 10. 2009 – 30. 10. 2009) – stretnutie vrcholných predstaviteľov odvolacích súdov hlavných miest EÚ
Sydney, Austrália
12 dní (5. 3. 2010 – 16. 3. 2010) – kongres Medzinárodnej asociácie najvyššieho správneho súdnictva
Dublin, Írsko
3 dni (18. 3. 2010 – 20. 03. 2010) – kolokvium Siete predsedov Najvyšších súdov Európskej únie
Čína
7 dní (10. 5. 2010 – 16. 5. 2010) – oficiálna návšteva ČĽR na pozvanie predsedu Najvyššieho súdu ČĽR
Madrid, Španielsko
3 dni (21. 5. 2010 – 23. 5. 2010) – účasť na konferencii organizovanej počas predsedníctva ŠK v EÚ na tému „Aplikácia Charty základných práv EÚ v súdnictve“
Luxemburg, Luxembursko
4 dni (6. 6. 2010 – 9. 6. 2010) – Kolokvium a valné zhromaždenie organizované Združením štátnych rád a najvyšších správnych súdov krajín EÚ
Ottawa, Kanada
5 dní (20. 6. 2010 – 24. 6. 2010) – účasť na 3. kongrese medzinárodného združenia najvyšších súdov AHJUCAF, ktorého je NS SR členom od roku 2004
