Situáciu však do krajnosti nedohnali lekári, tí svoj protest avizovali mesiace dopredu, ale minister zdravotníctva Ivan Uhliarik a spolu s ním vláda to nevyhodnotili správne. Neboli jediní, kto riešenie otázky zdravotníctva zanedbal. Podcenili ju aj všetky predchádzajúce vlády.
Podľa sociológa Miroslava Tížika sa situácia vyhrotila práve preto, že vládne elity problémy zdravotníctva, ale aj školstva dlhodobo ignorovali a spoliehali sa na mentalitu Slovákov. „Očakávali, že do nejakej ostrej konfrontácie s mocou nepôjdu, v čom sa tentoraz prepočítali,“ myslí si sociológ.
Hoci v posledných dňoch sa preberala predovšetkým otázka platov, lekári nebojovali len za ne a za seba. Ostatnými požiadavkami bojovali aj za svojich pacientov. Predovšetkým sa im podarilo odvrátiť transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti, čo by sa dotklo státisícov ľudí. Tak ako štrajk v uplynulých dňoch, keď sa odkladali operácie a v nemocniciach vládol chaos. Postupne by sa však život v nich mal vrátiť do normálnych koľají, keďže predstavitelia Lekárskeho odborového združenia po piatkovom rokovaní s vládou nakoniec ustúpili a dohodli sa aj na poslednom bode. Prijali platovú ponuku, ktorá im má zvýšiť mzdy v priemere o 400 eur.
Približne 1 200 lekárov sa do práce vráti v okamihu, keď budú mať podpísané nové pracovné zmluvy, ktoré im budú garantovať návrat na pôvodne miesto, aké mali pred protestnou akciou. „Lekári už v tejto chvíli nemajú žiadne pracovné zmluvy s nemocnicou. Ich návrat preto bude závisieť od toho, ako budú pripravené nové zmluvy v nemocniciach,“ povedal včera v relácii Na telo šéf lekárskych odborárov Marián Kollár.
Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik nepripúšťa, že by zlá situácia v nemocniciach mala ďalej pretrvávať a predpokladá, že od zajtra už budú v bežnej prevádzke. „Verím tomu, že lekári majú zdravý rozum a nenechajú svojich kolegov pracovať samých. Rodička na nich nebude čakať s pôrodom do utorka,“ povedal v diskusnej relácii televízie Markíza a dodal, že už počas víkendu boli vo všetkých dotknutých nemocniciach otvorené personálne oddelenia, kde si lekári mohli podpísať nové pracovné zmluvy.
Aj premiérka verí, že už bude všetko v poriadku. „Dohodli sme sa a pevne verím, že sa lekári vrátia späť k svojim pacientom,“ ohlásila po dvoch týždňoch intenzívnych rokovaní s odborármi premiérka Iveta Radičová. Ako dodala, dohoda medzi zástupcami protestujúcich lekárov a vládou sa rodila ťažko. Lekárske odborové združenie totiž v priebehu celých rokovaní odmietlo až tri platové ponuky vlády.
Prvé dve ponuky počítali s postupným navýšením platov v dvoch etapách v priebehu budúceho roka. Minulý týždeň v stredu odmietli odborári aj posledný tretí návrh, podľa ktorého sa mala základná mzda zvyšovať aj v januári 2013. V sobotu v skorých ranných hodinách však nakoniec odborové združenie ustúpilo s tým, že túto ponuku akceptujú.
„Keďže vláda nechcela ustúpiť zo svojej ponuky, rozhodli sme sa prijať jej platový návrh, avšak za jasných legislatívnych podmienok,“ povedal predseda lekárskych odborárov Marián Kollár. Tie im totiž v stredu spolu s návrhom neboli ponúknuté, čo bolo aj podľa odborárov dôvodom, prečo už skôr nesúhlasili s touto ponukou.
Na konkrétnej podobe zákona pracovali expertné skupiny v zastúpení ministerstva zdravotníctva aj Lekárskeho odborového združenia. Ten bude všetkým lekárom štátnych aj neštátnych zariadení garantovať, že o dva roky bude minimálny základný plat doktora bez atestácie 961 eur, s atestáciou 1 769 eur. „Pre nás to bolo veľmi ťažké rozhodovanie, lebo sme išli až za hranice našich možností. Ale robíme to preto, lebo nám záležalo aj záleží na našich občanoch,“ povedal na margo dohody s vládou Kollár.
Okrem postupného zvýšenia základného platu sa lekári s vládou nakoniec dohodli aj na úplnom zastavení premeny nemocníc na akciové spoločnosti, prísnejšom dodržiavaní Zákonníka práce a dofinancovaní nemocníc. V spoločnom memorande zakotvili aj záväzok pre lekárskych odborárov vypracovať etický kódex lekára a pravidlá protikorupčných opatrení.
Zhoda na konkrétnych podmienkach, za akých budú splnené lekárske požiadavky, prišla dva dni po uplynutí výpovednej lehoty výpovedí lekárov a v situácii, keď niektoré nemocnice neboli schopné poskytovať ani akútnu zdravotnú starostlivosť. Viaceré z nich fungovali iba vo víkendovom režime a hrozilo, že oddnes skolabujú úplne. Do práce totiž nenastúpili stovky lekárov, ktorí sa tak rozhodli bojkotovať vládou vyhlásený núdzový stav a pracovnú povinnosť slúžiť.
Najväčšie problémy tým spôsobili v hlavnom meste, kde bol najväčší poskytovateľ zdravotnej starostlivosti na Slovensku – Univerzitná nemocnica Bratislava na lopatkách. Do práce tu neprišlo 358 doktorov, čím narušili prevádzku najmä na chirurgii a urológii. Na gynekologickom oddelení boli lekári iba pri pôrodoch.
Fakultná nemocnica Trnava bola dokonca donútená zatvoriť celé neurologické oddelenie a prevážať pacientov do galantského zariadenia.
Negatívne dôsledky protestu lekárov však pacienti pociťovali už niekoľko týždňov pred 1. decembrom. V polovici novembra totiž začali v dôsledku čerpania dovoleniek odchádzajúcich lekárov viaceré nemocnice rušiť plánované operácie a chorých posielali domov.
Zo vzniknutej situácie boli unavené aj zdravotné sestry a lekári, ktorí ťahali služby za svojich absentujúcich kolegov aj niekoľko dní po sebe.