Na memorande pritom pracovali niekoľko týždňov expertné skupiny Lekárskeho odborového združenia a ministerstva zdravotníctva, konečná podoba dohody sa do neskorých ranných hodín niekoľkokrát upravovala aj na pôde vlády. Dva dni po vypršaní lehoty výpovedí nakoniec pod dohodu pridal svoj podpis aj predseda Lekárskeho odborového združenia a lekári aj verejnosť si vydýchli, že dráma v nemocniciach sa skončila.
O pár dní na to však bolo zrazu všetko inak. Na rokovanie vlády, ktorá mala premiérkiným podpisom garantovať naplnenie memoranda, sa nedostali návrhy zákonov tak, ako sa pôvodne dohodlo. Poslanci zdravotníckeho výboru, ktorí pripravovali legislatívnu podobu memoranda, totiž nesúhlasili s úplným zastavením transformácie nemocníc na akciovky a zvyšovaním platov v roku 2013. Proti boli dokonca aj niektorí členovia kabinetu.
Minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) sa vyjadril, že memorandum je dohoda medzi premiérkou a lekármi a sľubovať zvýšenie miezd v roku 2013 je neprijateľné. Aj v parlamente to boli práve poslanci z premiérkinej materskej strany, rovnako ako stranícki kolegovia ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika, ktorí tvrdo odmietali pozmeňujúci návrh opozičného poslanca Richarda Rašiho (Smer) zrušiť zmenu právnej formy zdravotníckych zariadení.
Aby tak lekári mali istotu, že bude aspoň táto ich kľúčová požiadavka splnená, vláda musela zaviazať ministra zdravotníctva oficiálnym uznesením, ktorého návrh si sám predložil, že v premene nemocníc nebude pokračovať do rozhodnutia novej vlády.
Na otázky Pravdy, ako si vysvetľuje premiérka fakt, že proti niektorým bodom memoranda protestovali hlavne poslanci z jej strany a či vôbec konzultovala v priebehu rokovaní s lekármi memorandum s ostatnými členmi vlády, Úrad vlády nereagoval. Jeho hovorkyňa Ľubica Pilzová iba odkázala, že „vláda všetky svoje záväzky z memoranda splnila. Zvyšok bol na poslancoch Národnej rady, ktorí schválili vyššie platy lekárov aj zrušenie transformácie zdravotníckych zariadení“.