Aj keď ministerstvo zdravotníctva donedávna tvrdilo, že výber znaleckej organizácie v prípade najväčšej nemocnice sa nemôže ani len teoreticky uskutočniť bez riadneho verejného obstarávania, zákon nemocnica neporušila. Cena za služby žilinského ústavu je totiž o tisíc eur nižšia, ako je zákonná hranica pri vyhlasovaní verejnej súťaže.
Prvý audit si Univerzitná nemocnica dala vypracovať v marci súkromnej firme Baducci Consult a.s. za viac ako 140-tisíc eur. Zmluvu na druhý podpísala minulý týždeň so štátnym Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline. Podľa niektorých ekonómov ide o neštandardný postup a plytvanie peniazmi nemocnice, ktorá má 70-miliónový dlh. „Ak je audit urobený dobre, je zbytočný ďalší audit. Ak je urobený zle, potom treba vykonať ešte jeden, pretože by ten prvý mohol byť napadnutý. V oboch prípadoch je to však plytvanie peniazmi,“ myslí si analytik Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied Peter Stanek.
V prípade druhej zmluvy je podľa neho podozrivé, že za služby žilinského ústavu univerzitná nemocnica zaplatila len o tisíc eur menej, ako je zákonom stanovená hranica, pri ktorej je nevyhnutné vypísať verejné obstarávanie. „V takomto prípade možno mať vážne pochybnosti o korektnosti výberu,“ hovorí Stanek.
Podľa zákona môže objednávateľ uzavrieť zmluvu bez verejného obstarávania, ak nepresiahne sumu 193-tisíc eur bez DPH. Univerzitná nemocnica Bratislava žilinskému ústavu za služby zaplatí bez dane 192-tisíc eur, s daňou 230 400 eur. Verejnej súťaži sa tak vyhla len o tisíc eur.
Vedenie nemocnice nový audit odôvodňuje tým, že bol potrebný. „Bez predchádzajúcich krokov by sa Univerzitná nemocnica Bratislava nemohla podieľať na ďalšej pripravovanej stabilizácií zdravotníckych zariadení, ktorá je pre ňu nevyhnutná vzhľadom na súčasnú zlú hospodársku situáciu,“ uviedla hovorkyňa nemocnice Zuzana Čižmáriková. Ako dodala, zmluva bola podpísaná v súlade s pokynmi ministerstva zdravotníctva. „Od začiatku prípravy transformácie Univerzitná nemocnica Bratislava postupuje podľa metodických pokynov a harmonogramu z ministerstva zdravotníctva. Na posúdenie štruktúry záväzkov v rámci plánovanej finančnej stabilizácie zdravotníckych zariadení bola nemocnica zaviazaná úlohami a termínmi z ministerstva zdravotníctva.“
Šéf rezortu Ivan Uhliarik ešte v máji tvrdil, že najväčšia nemocnica „by vzhľadom na svoju veľkosť ani len teoreticky nemohla uzavrieť zmluvu na znalecký posudok bez riadneho verejného obstarávania“. Na otázku, prečo napriek tomuto vyjadreniu ministerstvo povolilo podpis zmluvy bez verejnej súťaže, Pravda priamu odpoveď nedostala. K plytvaniu peňazí pri objednávaní dvoch auditov hovorkyňa ministerstva Katarína Zollerová uviedla, že „náklady súvisiace s transformáciou v časti oceňovania majetku štátu by nemali mať finančný dopad na transformované zdravotnícke zariadenia“.
Okrem Univerzitnej nemocnice Bratislava podpísalo zmluvu so štátnym ústavom aj 25 ďalších zdravotníckych zariadení, ktoré tento rok čaká transformácia na akciové spoločnosti. Poradilo im to ministerstvo zdravotníctva s odôvodnením, že sa tak vyhnú podozreniam z uprednostňovania súkromných firiem. Postup mal byť podľa Uhliarika prerokovaný aj s Úradom pre verejné obstarávanie a s ministerstvom spravodlivosti. „Znalecký posudok vypracúva Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity za cenu dohodnutú medzi ním a príslušným zdravotníckym zariadením ako verejným obstarávateľom. Teda zdravotnícke zariadenie nezaplatí žiadnej súkromnej externej znaleckej organizácii ani neuzavrie zmluvu o znaleckej činnosti s iným subjektom, ako je Ústav súdneho inžinierstva,“ povedala Zollerová.
Riaditeľ žilinského ústavu Gustáv Kasanický však hovorí niečo iné. Podľa jeho vyjadrení ústav nemá dostatok vlastných znalcov, bude si preto musieť prizvať aj externých. Za vypracovanie 26 posudkov na základe odporúčaní rezortu dostane ústav dokopy 1,8 milióna eur.