V praxi to znamená, že zdravotné poisťovne si budú môcť už aj medzi fakultnými a univerzitnými nemocnicami vyberať, ktoré zazmluvnia a ktoré ponechajú bez peňazí. Doteraz mali túto možnosť iba v prípade súkromných zdravotníckych zariadení. Štátne totiž mali slúžiť ako garancia pre pacientov, že im vždy bude mať kto poskytnúť pomoc.
„Táto zmena by zbytočne vyvolávala nestabilitu a neistotu v regióne aj medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti,“ hovorí bývalý generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Apollo Vladimír Balogh.
Rovnaký názor má aj bývalý minister zdravotníctva Richard Raši (Smer). Ten varuje, že pacienti sa stanú „rukojemníkmi zdravotných poisťovní“. „Je to nesprávny krok, ktorý vytvára právnu legitimitu k tomu, aby poisťovňa nemusela uzavrieť zmluvu napríklad s onkologickými ústavmi, s kardioústavmi alebo univerzitnými a fakultnými nemocnicami, ktoré poskytujú najťažšiu a definitívnu starostlivosť a ktoré sú tak z hľadiska liečby pre pacientov nenahraditeľné,“ zhodnotil návrh Raši.
Zdravotné poisťovne to však popierajú.
„Aj v prípade, že sa koncová sieť zruší, budeme zabezpečovať dostatočnú dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Je predsa našou zodpovednosťou mať pre poistencov dostatok kvalitných a efektívnych zmluvných poskytovateľov v každom regióne,“ tvrdí hovorkyňa zdravotnej poisťovne Dôvera Zuzana Horníková.
Podľa nej nie je pravda, že zmena zvýhodní poisťovne oproti nemocniciam, iba vytvorí rovnováhu. „Koncová sieť totiž konkrétnym nemocniciam garantuje zmluvu bez ohľadu na to, akú kvalitnú a efektívnu zdravotnú starostlivosť poskytujú. Tieto nemocnice nie sú pod reálnym tlakom na vyššiu kvalitu. Prejavuje sa to aj pri rokovaniach o zmluvách, keď tieto nemocnice majú istotu zmluvy a tým pádom oveľa výhodnejšiu rokovaciu pozíciu než zdravotné poisťovne,“ povedala.
Sieť poskytovateľov by mali podľa návrhu nariadenia zdravotné poisťovne prehodnocovať v pravidelných intervaloch, pričom budú skúmať efektivitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. V prípade, že nemocnice a ambulancie budú predpisovať duplicitné a neopodstatnené výkony či hospitalizácie, prídu o zmluvu. Podľa ministerstva tak dôjde „k optimalizácii zdravotnej siete, k prehodnoteniu efektívnosti nemocničných lôžok, k prehodnoteniu siete nemocníc na základe ich kvality“.
Nemocnice pritom už v júli o množstvo oddelení a lôžok prišli. Na otázku, či bude rušenie nemocničných postelí pokračovať, hovorkyňa ministerstva povedala, že „v súvislosti s minimálnou sieťou sa neplánuje optimalizácia ďalších lôžok, ale optimalizácia finančných tokov v nemocniciach, a to aj v nadväznosti na transformáciu zdravotníckych zariadení“. Na otázku Pravdy, či teda bolo júlové rušenie lôžok v rozpore s nariadením, a preto bolo nutné prijať nové, neodpovedala.
Okrem zrušenia koncovej siete nemocníc by malo nariadenie, ktoré včera prijala vláda, zaviesť aj nové prepočítavanie kapacity minimálnej siete podľa počtu poistencov príslušnej zdravotnej poisťovne na danom území. Podľa odborníkov je to v praxi ťažko realizovateľné, keďže počet poistencov sa v jednotlivých zdravotných poisťovniach môže každý rok meniť. „Môže sa teda stať, že jeden rok poisťovňa zmluvu s nemocnicou neuzavrie, lebo tam má málo poistencov, a nemocnica zanikne. Druhý rok môže mať však poistencov v danom regióne niekoľko tisíc a tí potom nebudú mať miesto, kde ich vyliečia,“ tvrdí Raši.
Podobný názor má Balogh. „Viazať minimálnu sieť len na poisťovne je totiž dosť nestabilné, lebo stavy a charakter poistencov sa im môžu meniť. Nemení sa však región a jeho obyvatelia, a to je podstatné.“ Do diskusie by preto podľa Balogha mali byť prizvané vyššie územné celky, krajskí odborníci a zástupcovia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti z regiónu. „Takto by sa mali riešiť regionálne podmienky s rešpektovaním aj záujmov ministerstva zdravotníctva, respektíve Úradu verejného zdravotníctva,“ dodal.
Zdravotné poisťovne ani ministerstvo zdravotníctva problém v novom spôsobe prepočítavania kapacít minimálnej siete nevidia. „Veď aj celkovú zmluvnú politiku musíme každý rok aktualizovať a prispôsobovať počtu poistencov, ich chorobnosti a potrebám,“ povedala Horníková. „V súčasnosti platná minimálna sieť nezohľadňuje reálne potreby v regiónoch, je preto nevyhovujúca. Poisťovne preto budú každoročne zazmluvňovať adekvátny počet poskytovateľov v regióne k reálnemu počtu poistencov, ktoré daná zdravotná poisťovňa v regióne v každom roku má,“ doplnila Zollerová.