RTVS má byť úplne závislá od vlády. Koncesie sa zrušia

O zrušení koncesionárskych poplatkov sa hovorí už približne dva roky. Tento bod sa dostal nielen do predvolebného programu SaS a do nevydareného referenda, ale aj do programového vyhlásenia vlády. Tá ho včera nakoniec odobrila s tým, že ich nahradí každoročný štátny príspevok vo výške 0,142 percenta HDP, minimálne však 90 miliónov eur.

Zmena financovania môže podľa analytikov znamenať pre RTVS nielen ekonomickú neistotu. Priama závislosť od štátneho rozpočtu by sa mohla odraziť aj na obsahu vysielania. „Otázka je, do akej miery potom exekutíva využije všetky páky na to, aby ovplyvnila obsah vysielania. Aj keď ťažko sa tváriť, že doteraz ich nevyužívala, pretože televízia bola takmer vždy v poddimenzovanej situácii, takže vždy nakoniec nejaké štátne peniaze potrebovala,“ hovorí mediálna analytička a prezidentka Rady pre reklamu Zuzana Mistríková.

Podľa Mistríkovej je zmena spôsobu financovania RTVS síce nutná, ale či je správnou cestou nahradenie koncesií štátnym príspevkom, nie je jednoznačné. „Návrhu totiž nepredchádzala žiadna analýza, ktorá by obe možnosti porovnala a vyhodnotila,“ povedala Mistríková. „V každom prípade som nepočula žiadnu predstavu o tom, ako bude RTVS vykonávať svoju činnosť, ak bude financovaná z prostriedkov, na ktoré sa vzťahujú rozpočtové pravidlá. Peniaze poskytnuté zo štátneho rozpočtu majú totiž úplne iný režim,“ dodala.

Zrušenie koncesií sa nepozdáva ani Inštitútu hospodárskej politiky. Vzhľadom na vývoj ekonomiky totiž prichádza v nevhodnom čase. „Navrhovať rozpočtové opatrenia, ktoré zhoršujú pozíciu verejných financií v čase, keď je ekonomická situácia veľmi neistá, je v jednoznačnom rozpore s plánom vlády znižovať deficit,“ tvrdí riaditeľ inštitútu František Palko.

Ministerstvo kultúry vyčíslilo výdavky zo štátneho rozpočtu v súvislosti so zmenou financovania RTVS na 76 miliónov eur, podľa inštitútu by mal byť však oveľa vyšší.

„Negatívny vplyv na verejné financie je dvojnásobný, a to na príjmovej a na výdavkovej stránke. V doložke vplyvov na rozpočet však návrh zákona uvádza ako rozpočtovo nekrytý vplyv iba 76 miliónov eur na strane výdavkov, pričom zabúda na zníženie objemu na strane verejných príjmov, ktorý sa tento rok očakáva vo výše 76 miliónov eur,“ vysvetľuje Palko. Celková strata by tak podľa neho dosiahla výšku až 152 miliónov eur.

Vedenie RTVS sa k vládou odobrenému rušeniu koncesií zatiaľ nechce vyjadrovať. „RTVS sa k zrušeniu koncesionárskych poplatkov vyjadrí, keď novela zákona o RTVS prejde parlamentom. Dovtedy postupujeme podľa platného zákona a v súčasnosti pripravujeme návrh zmluvy so štátom na rok 2012,“ povedal pre Pravdu hovorca RTVS Richard Šümeghy.

S návrhom ministerstva kultúry nahradiť koncesie štátnym príspevkom malo donedávna problém aj ministerstvo financií, ktoré argumentovalo tým, že vychádzajúc z prognózy „by výška príspevku v jednotlivých rokoch výrazne prekračovala kompenzáciu z dôvodu zrušenia úhrady za služby verejnosti“.

Výhrady k novele malo aj ministerstvo práce pod vedením Krajcerovho straníckeho kolegu Jozefa Mihála. Tomu sa zase nepozdával návrh zvýšiť mzdu generálnej riaditeľky RTVS Miloslavy Zemkovej zo štvornásobku na sedemnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. „Návrh sa nám javí ako neprimeraný a vyžaduje si zvýšené finančné nároky na rozpočet. Navyše zvýšenie mesačnej mzdy môže mať ďalší finančný dopad na rozpočet v súvislosti s priznaním odmeny generálnemu riaditeľovi,“ uvádzalo ministerstvo.

Ako problematický sa pôvodne v koalícii javil aj návrh zrušiť povinnosť zverejňovať autorské zmluvy RTVS. Rezort spravodlivosti namietal, že by to „mohlo neprimerane otvoriť možnosť netransparentného nakladania s verejnými prostriedkami“. „Výnimka vzťahujúca sa na zmluvy podľa autorského zákona by mohla byť diskriminačná vo vzťahu k iným profesiám, ktoré tiež nevykonávajú závislú činnosť,“ argumentovalo zase ministerstvo financií.