Novela zákona o RTVS, ktorú minulý týždeň vláda posunula do parlamentu, totiž pre verejnoprávne médium nebude znamenať viac peňazí. Podľa nej má byť RTVS financovaná len príspevkom zo štátneho rozpočtu na úrovni 0,143 percenta HDP. V súčasnosti by išlo o približne 93 miliónov, v prípade nepriaznivej ekonomickej situácie krajiny by mali mať garantovanú sumu 90 miliónov eur. Podľa niektorých odborníkov to však RTVS stačiť nebude.
„Rozvojový rozpočet, v prípade, že majú obe zložky robiť to, čo majú napísané v zákone, to asi nie je,“ hodnotí mediálna analytička a riaditeľka Rady pre reklamu Zuzana Mistríková.
„Aj Rádio-televízia Srbska má väčší rozpočet,“ hovorí prezident Mediálneho inštitútu Andrej Zmeček. .„V porovnaní so štandardmi v iných krajinách je to málo. Aj keď to, samozrejme, závisí od toho, čo od RTVS očakávame. Nebude to stačiť, pokiaľ majú rozhlas a televízia plniť plnoformátovú úlohu, to znamená vysielanie kvalitnej publicistiky, spravodajstva, zábavy a tvorby kinemafilmov. Pokiaľ by sa ale mala zredukovať ich činnosť, tak 90 miliónov bude stačiť,“ povedal. Ako dodal, vychádza z porovnania verejnoprávnych médií, ktoré v iných krajinách dostávajú na svoj chod oveľa viac ako RTVS, niekde až dvojnásobne.
Podpredseda Rady RTVS Andrej Miklánek až taký skeptický nie je. "Pri rozumnom hospodárení, vyriešení napríklad Towercomu a dlhov z minulosti by tých minimálne 90 miliónov mohlo stačiť na relatívne súvislý chod,“ myslí si.
Okrem nedostatku financií na rozvoj RTVS odborníci varujú aj pred možnosťou, že sa verejnoprávna inštitúcia príliš naviaže na štát. Podľa Zmečeka by sa mal kvôli zvýšeniu transparentnosti založiť nezávislý fond. „Je dôležité zabezpečiť nezávislosť médií, aby prepojenie nebolo priame, ale sprostredkované. Medzi parlamentom a manažmentom média by mal byť nezávislý subjekt, ktorý bude dostatočne obrnený voči politickým tlakom.“
Kritizujú aj to, že rezort kultúry o novele zákona verejne nediskutoval. Podľa nich mala návrhu predchádzať aj analýza vypracovaná v spolupráci s RTVS a odborníkmi. Ministerstvo síce tvrdí, že takýto materiál existuje, keďže pri príprave novely vychádzali z návrhov a stanovísk samotnej RTVS, na otázku, či ho môžu poskytnúť, prípadne je niekde verejne dostupný, však neodpovedalo.
Ministerstvo kultúry si za svojím návrhom rovnako stojí a tvrdí, že „zohľadňuje potreby RTVS“. „Pri výpočte minimálnej výšky príspevku zo štátneho rozpočtu sa vychádzalo z výšky príjmov STV a Slovenského rozhlasu, ako právnych predchodcov RTVS,“ vysvetlil Andrej Piško z tlačového oddelenia ministerstva. Ako však pripomína Mistríková, príjmy verejnoprávnych médií už pred ich zlúčením neboli postačujúce. „Už v tom čase to boli prostriedky, ktoré neboli na rozvoj a už vôbec na sanovanie nejakých vnútorných dlhov,“ povedala.
Rozvoj RTVS môže zabrzdiť aj zníženie príjmov z reklamy, ktorej podiel vo vysielaní by mal na budúci rok klesnúť na 0,5 percenta. Vedenie verejnoprávnej inštitúcie sa cez novelu zákona snažilo pretlačiť, aby sa zachoval súčasný stav, no neúspešne. „Pol percenta je nepostačujúcich, najmä s ohľadom na skutočnosť, že RTVS istú časť reklamného času používa na vysielanie reklamy pre nekomerčný sektor,“ argumentovala RTVS počas pripomienkovania novely. Uvedené dôvody však ministerstvo neakceptovalo, RTVS tak môže mať o rok podľa odhadov o viac ako dva milióny eur menej.
Zmeček si myslí, že odstránenie reklamy by bolo legitímnym krokom vtedy, „ak by tieto chýbajúce prostriedky boli kompenzované“. V takom prípade by to pre televíziu mohlo byť istým spôsobom aj ozdravujúce. "Inak sa totiž robí, keď chcete zvýšiť sledovanosť relácií kvôli lepšej predajnosti reklamy, ako keď nemáte reklamu vo vysielaní vôbec,“ vysvetlil.
Novovzniknutá RTVS prebrala od Slovenskej televízie 45-miliónový dlh. Ten mal byť čiastočne riešený sanáciou štátu, ktorý prisľúbil, že na zníženie strát poskytne v lete 24 miliónov eur, doteraz tak však neurobil. Kedy presne sa uvoľnia prostriedky pre RTVS, zatiaľ nie je jasné. „Akákoľvek suma, ktorá bude prípadne uvoľnená pre RTVS, musí vychádzať z reálnych výsledkov úspešnej ekonomickej konsolidácie tejto inštitúcie,“ odkázal minister cez Piška.
RTVS za posledných sedem mesiacov dokázala hospodáriť s takmer 7-miliónovým ziskom a znížiť celkovú stratu o viac ako 20 miliónov eur. Sledovanosť televízie však prudko klesla na historické minimá. Ako priznala aj riaditeľka Miloslava Zemková, išlo to na úkor kvality médií.
Zemková zarobí viac ako premiérka
Návrh zákona o RTVS, ktorý smeruje do parlamentu, okrem zmeny vo financovaní verejnoprávnej RTVS zvyšuje aj plat jej generálnej riaditeľky Miloslavy Zemkovej. Tá by mala po schválení novely zarábať sedemnásobok priemernej mzdy, čo je v súčasnosti 5 222 eur.
Mesačná mzda riaditeľky by tak bola o takmer 1 500 eur vyššia ako mzda premiérky Ivety Radičovej. Zvyšovanie platu Zemkovej podľa ministerstva kultúry nevzišlo z iniciatívy ministra Daniela Krajcera, ani po vzájomnom dohovore so šéfkou RTVS, ale na základe „pôvodnej politickej dohody“.
Sumu, ktorú by mala riaditeľka za vedenie RTVS dostávať, rezort obhajuje s tým, že si ju zaslúži. „Na porovnanie – predchádzajúci riaditeľ RTVS, ktorý priviedol STV na pokraj krachu – mal šesťnásobok priemernej mzdy. Generálny riaditeľka spojenej inštitúcie, ktorá konsoliduje RTVS a pod ktorej vedením manažment dosahuje pozitívne výsledky, má mať o jeden násobok viac,“ odôvodnil Andrej Piško z tlačového oddelenia rezortu.