„Keby dalo štyritisíc lekárov výpoveď a boli by to napríklad atestovaní lekári, tak by to mohlo mať veľmi negatívny dopad na nemocnice. Mohol by byť problém so zabezpečením ústavnej zdravotnej starostlivosti či s výkonom operácií,“ hovorí prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko. Nájsť za nich rýchlo náhradu by bolo nemožné. „Keby išlo o neatestovaných lekárov a boli by to len mladí kolegovia, tak čiastočne by sa nahradiť dali. Ale rýchlo a naraz nahradiť lekárov s atestáciou a špecialistov v odbore by bolo takmer nemožné.“
Odborári prvýkrát o hromadnom odchode zo slovenských nemocníc začali hovoriť ešte v apríli, na radikálne kroky sa však odhodlali až teraz. Napodobňujú českých kolegov, ktorí si rovnakou nátlakovou akciou vybojovali zvýšenie platov o 5– až 8-tisíc českých korún. Sociologička Monika Čamballíková si netrúfa povedať, či rovnako úspešne dopadnú aj slovenskí zdravotníci.
Ako totiž vysvetľuje, nachádzajú sa v rozdielnej situácii. „Na Slovensku je iná ekonomická situácia a iné sa u nás napríklad aj považuje za štandard. Navyše aj keď sú platy slovenských lekárov nižšie ako ich českých kolegov, vzhľadom na priemerné platy a príjmy u nás nie sú až tak zle ohodnotení,“ domnieva sa.
Lekárski odborári si veria a už vo štvrtok pristúpia k zbieraniu výpovedí, ktoré by mali platiť k prvému októbru. Najviac lekárov by podľa Kollára malo odísť z najväčších fakultných nemocníc, výpoveď sú však ochotní podať aj doktori zo zariadení, ktoré v súčasnosti fungujú ako akciové spoločnosti. Podľa odborárov je to dôkazom toho, že ani tie nefungujú tak, ako tvrdí šéf rezortu zdravotníctva Ivan Uhliarik.
„Minister stále dáva do popredia len veľké akciovky, ako srdcové ústavy, ktoré sú inak financované. Akciovky sú ale aj malé nemocnice, ktoré sú členmi Asociácie nemocníc Slovenska. Práve tá v súčasnosti smeruje pred sprostredkovateľa, pretože kvôli nedostatku peňazí navrhuje svojim zamestnancom päťpercentné zníženie platov. Ako teda reálne na tom sú tie slávne akciovky, ktoré chcú znižovať platy?“ pýta sa člen odborového združenia Roman Procházka.
Lekári spochybnili aj ministrove tvrdenia o tom, že premena nemocníc nepovedie k privatizácii, ale k zlepšeniu starostlivosti o pacienta. Pri súčasnom nastavení financovania nemocníc to podľa nich nie je reálne.
„Zdravotná starostlivosť bude môcť byť poskytovaná len do výšky úhrad zo zdravotných poisťovní, ktoré sú v súčasnosti výrazne nižšie ako reálne hodnoty výkonov. To znamená reálne zníženie množstva alebo kvality poskytovaných služieb, alebo zvýšenie doplatkov pacienta, alebo zníženie počtu lekárov, respektíve ich platového ohodnotenia,“ povedal Kollár, ktorý opäť vyzval kompetentných, aby premenu nemocníc na akciovky zastavili. Tá podľa neho v poslednom čase prebieha v extrémne rýchlom tempe a ukončená by mala byť už v októbri.
Rezort tvrdí, že v transformácii postupuje podľa pôvodných plánov. „Ministerstvo zdravotníctva postupuje v súlade so zákonom, ktorý schválili poslanci tak, aby k 1. januáru 2012 začali akciové spoločnosti reálne fungovať. Znamená to, že potrebné právne úkony treba spraviť skôr,“ uviedla hovorkyňa rezortu Katarína Zollerová.
Okrem ukončenia procesu transformácie lekári žiadajú aj dodržiavanie Zákonníka práce, zmenu systému financovania zdravotníctva a zvýšenie platov zdravotníkov. Ako znova zdôraznili, všetky ich požiadavky tvoria jeden celok. „Výpovede budeme podávať a nestiahneme ich, kým nebudú všetky splnené,“ povedal predseda lekárskych odborárov.
Na otázky Pravdy, či je ministerstvo zdravotníctva pripravené na situáciu, že zo slovenských nemocníc odíde takmer 4-tisíc lekárov a ako chce v takomto prípade zabezpečiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti, rezort priamo neodpovedal. Zollerová iba skonštatovala, že podávanie výpovedí zdravotníkov je z právneho hľadiska v poriadku. „Z hľadiska etického by však lekári mali zvážiť, či za požiadavku viac peňazí na platy a nemocnice sú ochotní hromadne opustiť svojich pacientov, vrátane novorodencov a ľudí plne odkázaných na ich starostlivosť,“ dodala Zollerová.
Odborári však tvrdia, že pacienti ich v chápu a v nátlakových akciách dokonca aj podporujú, o čom svedčí práve prebiehajúca Petícia občanov za zachovanie verejného zdravotníctva. „Petícia je dôkazom toho, že pacienti si veľmi dobre uvedomujú, že nie lekári sú tí, ktorí ich berú ako rukojemníkov, ako sa snaží propagovať a presviedčať verejnosť minister Uhliarik, ale, naopak, že lekári a pacienti sú na jednej lodi a musia bojovať za záchranu zdravotníctva,“ dodal Kollár.
Bratislavčania sa boja privatizácie nemocníc
Už od stredy minulého týždňa pred bránami najväčších slovenských nemocníc zbierajú dobrovoľníci podpisy pod Petíciu občanov za zachovanie verejného zdravotníctva. Len pred bratislavskou ružinovskou nemocnicou sa pod ňu doteraz podpísalo viac ako 800 ľudí. Celkovo za hlavné mesto sa doteraz vyzbieralo približne 20-tisíc podpisov.
Podporiť aktivity lekárov na zastavenie premeny nemocníc na akciovky sa väčšina z nich rozhodla preto, že sa obáva privatizácie nemocníc a jej dôsledkov. Ako hovoria, nechcú ďalšie poplatky v nemocniciach.
„Podpísal som sa pod petíciu, pretože som proti tomu, aby sa nemocnice privatizovali a vôbec nemám problém s tým, ako doteraz fungovali. Obávam sa toho, že sa zdravotná starostlivosť zhorší,“ povedal 62-ročný Bratislavčan, ktorý si neželal byť menovaný. Ako dodal, ministrovým tvrdeniam, že sa starostlivosť o pacientov, naopak, zlepší, neverí. „Neverím ministrovi ani tejto vláde,“ povedal.
Petíciu svojím podpisom podporila aj Viera Strafová. Ako povedala, dôvodom je to, že si nechce za ošetrenie v nemocnici platiť. „Teraz nám nič nedali, potom nám už vôbec nič nedajú. Len my budeme stále dávať peniaze,“ povedala jej kolegyňa, ktorá rovnako podporila petíciu, neželala si však byť menovaná.