Lekári chcú zmeny. Inak nebudú slúžiť na pohotovostiach

Minulý týždeň pohrozili, že nenastúpia do služieb na nočných pohotovostiach. Poskytovatelia im totiž za prácu neplatia a niektorí z nich dokonca nemajú ani uzatvorené poriadne zmluvy.

Vyriešená nie je ani situácia s financovaním a platením lekárov za nočné služby na urgentných príjmoch. Zástupcovia nemocníc preto volajú po zmenách v systéme.

Asociácia nemocníc Slovenska sa už dlhodobo snaží presadiť nový spôsob financovania urgentných príjmov. Ako totiž tvrdia jej predstavitelia, súčasný model privádza nemocnice do strát a lekári robia takmer zadarmo. „Pohotovostné služby na urgentných príjmoch vykonávame v prospech zdravotných poisťovní. Lekári sú totiž platení iba za výkony. Ak mu počas služby nepríde žiaden pacient, lekár aj so sestričkou tam sedia a čakajú zadarmo,“ povedal viceprezident asociácie Peter Ottinger. „Počas normálnej pracovnej doby sa dá pracovať za výkon, ale v nočnej službe musíte dostávať nejaký stand-by príjem. V pohotovostnej službe totiž nepríde toľko pacientov ako počas normálneho pracovného času,“ dodal.

Asociácia nemocníc preto už dlhšie žiada ministerstvo zdravotníctva, aby legislatívou zaviedlo minimálne hodinové taxy pre urgentné príjmy, tak ako je to napríklad v prípade záchraniek. Tie dostávajú za svoje služby od poisťovní paušálnu platbu bez ohľadu na to, či podajú nejaký výkon.

Bývalý riaditeľ zdravotnej poisťovne Apollo a súčasný poradca Slovenskej lekárskej komory Vladimír Balogh tvrdí, že medzi lekármi v nemocniciach a v záchrankách by sa rozdiely robiť nemali. „Tieto aktivity musia byť v rovine, nevidím dôvod, aby boli lekári v nemocniciach diskriminovaní, ale to je otázka komplexného hodnotenia práce lekára,“ povedal.

Urgentné príjmy sú momentálne platené z peňazí určených na ambulantné výkony alebo z objemov, ktoré majú nemocnice k dispozícii z úhrad za hospitalizáciu. Tie však nestačia. Podľa Ottingera by potrebovali aspoň o 40-tisíc eur viac. Nemocnice však nepotrebujú isté platby len na mzdy pre lekárov, ale aj na prípadne dovybavenie urgentných príjmov.

Ministerstvo zdravotníctva sľubovalo vyriešenie problému s financovaním neodkladnej starostlivosti už vo vládnom programe, nemocnice sa však doteraz žiadnej zmeny nedočkali. „Neviem, či čakajú na to, že raz naozaj spravíme štrajk a o 16. hodine zatvoríme brány nemocníc, aby si uvedomili, že zadarmo sa robiť nedá,“ povedal Ottinger.

Kým lekári na urgentných príjmoch dostávajú za služby aspoň príplatky, zdravotníci na nočných pohotovostiach nedostávajú ani to. Prevádzkovatelia im totiž neplatia a s niektorými dokonca nemajú ani uzatvorené poriadne zmluvy. Lekárom došla trpezlivosť a niekoľkí z nich, z Kráľovského Chlmca, Bánoviec nad Bebravou a z Galanty, oznámili, že od septembra viac na pohotovostiach pracovať nebudú. Ich zástupca a predseda Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor preto v liste žiadal ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika (KDH) o vyriešenie tohto problému. „Obraciam sa na Vás o urýchlené riešenia pohotovostí, a konkrétne vo vyššie uvedených prípadoch, kde sú lekári skutočne rozhodnutí do výkonu lekárskej služby prvej pomoci od 1. septembra 2011 nenastúpiť,“ píše v liste Pásztor.

Uhliarik však dáva ruky preč. „Rozpis služieb lekárov u poskytovateľov Lekárskej služby prvej pomoci vykonáva samosprávny kraj, nie ministerstvo zdravotníctva,“ reagovala jeho hovorkyňa Katarína Zollerová. Zároveň však dodala, že tak ako poskytovatelia majú povinnosť zaplatiť lekárom za ich odpracovaný čas, zdravotníci majú zo zákona povinnosť do služby nastúpiť. „Ministerstvo zdravotníctva nepredpokladá, že lekári budú vedome porušovať platný zákon, na základe ktorého sú povinní slúžiť na pohotovosti. V prípade, ak lekár nenastúpi na pohotovosť, môže mu byť udelená pokuta do výšky 3 319 eur.“

Keby sa tak predsa len stalo, rezort pacientom radí obrátiť sa na záchranky a urgentné príjmy v najbližších nemocniciach, kde im bude poskytnutá neodkladná zdravotná starostlivosť.

Riešenie problémov by privítali nielen lekári a nemocnice, ale aj štátna zdravotná poisťovňa. „Úhradu urgentných príjmov je potrebné riešiť komplexne ako celý systém neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Všeobecná zdravotná poisťovňa je za systémové riešenie poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti ako celku a je pripravená na odbornú diskusiu na túto tému,“ povedala hovorkyňa poisťovne Petra Balážová.

Podľa ministerstva riešenia prinesie Koncepcia neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ktorá bola zverejnená ešte v máji. Podľa nej by sa mala skrátiť prevádzka pohotovostí do 22. hodiny, zrušiť by sa mala aj výjazdová ambulantná pohotovosť. Okrem toho by mali mať povinnosť vykonávať službu nielen všeobecní lekári, ale aj špecialisti a dokonca sa v nej počíta aj so zmenou financovania urgentných príjmov. „V rámci koncepcie sa počíta s kombinovaným financovaním urgentných príjmov cestou paušálnych mesačných platieb aj platieb za výkony,“ povedala pre Pravdu Zollerová.

Zmeny by sa mali v praxi podľa návrhu odraziť už o päť mesiacov, parlament sa však doteraz týmto materiálom nezaoberal. Podľa Zollerovej by mal ísť do vlády ešte do konca tohto roka.