Zdravotníci však upozorňujú, že takéto opatrenia môžu mať skôr opačný efekt – nemocnice v snahe o vyrovnané hospodárenie budú šetriť na platoch a peniaze získané na liekoch sa v systéme tak skoro neobjavia.
„Nevedia, čo hovoria, pretože ak budú nemocnice akciové spoločnosti, musia mať vyrovnané hospodárenie a jediné, na čom sa dá ušetriť, sú mzdy,“ povedal prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula. Vyššie platy by zdravotníkom podľa neho zabezpečilo skôr dofinancovanie nemocníc a tabuľkové platy, ktoré zrušil ešte pred šiestimi rokmi bývalý minister zdravotníctva Rudolf Zajac. „Chceli sme zaviesť tabuľkové platy, ale doteraz sa nikto nenašiel, kto by ich zaviedol. Potrebné sú aj vyššie zdroje pre zdravotnícke zariadenia, aby mali viac peňazí aj na mzdové ohodnotenie. Kým u nás sú mzdové fondy niečo pod 50 percent, všade v Európe tvorí mzdový fond od 65 do 80 percent príjmov zariadenia,“ dodal Dragula.
Potvrdzuje to aj viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska Peter Ottinger. „Problém je v tom, že úhrada, ktorú platia zdravotné poisťovne, dosahuje možno 60 percent reálnej hodnoty výkonu vďaka čomu sa nemocnice zadlžujú, a preto, samozrejme, potom nemajú na platy. Druhý problém je ten, že vo veľkých nemocniciach sa na dlhy nepozerá, pretože vedia, že budú oddlžené,“ povedal Ottinger.
Lekári v týchto dňoch vyjednávajú o zvýšení miezd so zástupcami nemocníc. V listoch prezidentovi Asociácie nemocníc a Asociácii fakultných nemocníc vyzývame na rokovania cez sprostredkovateľa. „Budeme požadovať, aby sa najneskôr od septembra zvýšili platy o desať percent,“ povedal predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva Anton Szalay. V opačnom prípade hrozia lekári nátlakovými akciami.
Rozdiely v odmeňovaní zdravotníkov sú veľké. Kým lekár vo fakultnej nemocnici zarobí priemerne aj s nadčasmi 1 589 eur, jeho kolega z nemocnice pod správou vyššieho územného celku dostane za rovnakú prácu o 200 eur menej.
Rozdiely v platoch zdravotných sestier sú podľa Szalaya dokonca ešte väčšie. „Tam je ten rozdiel aj 260 eur, čo už naozaj považujeme za diskrimináciu,“ povedal. Dôvod, prečo lekári a zdravotné sestry vo fakultných nemocniciach zarábajú viac ako v ostatných, je podľa neho ten, že tieto nemocnice si svojich zamestnancov musia udržať. „Vo fakultných nemocniciach, keďže sú koncovými nemocnicami, sa snažia udržať lekárov a sestry a pridávajú im na platoch. Menšie nemocnice síce tiež vedia, že ich potrebujú, ale na zvyšovanie miezd nemajú zdroje,“ dodal Szalay.
Lekári a zdravotné sestry z menších miest sú tak donútení privyrábať si vykonávaním nadčasových služieb, často však na úkor zdravia. „Služby niekde tvoria až dve tretiny príjmu lekára. Ide to však na úkor zdravia aj bezpečnosti pacientov,“ povedal Dragula, ktorý hovorí, že ak sa situácia s ohodnotením lekárov nezmení, môže to znamenať hromadné výpovede a pád systému.
Vyhrotiť situáciu by mohli aj zmeny v Zákonníku práce, v ktorom sa po poslednom rokovaní vlády počíta s vypustením paragrafu o minimálnych mzdových nárokoch. „Týmto by už zdravotníci nemali žiadne garancie, iba minimálnu mzdu, čo je veľké nebezpečenstvo,“ myslí si Szalay.
Ministerstvo zdravotníctva sľubuje, že po zmenách v liekovej politike sa finančná situácia v systéme zlepší a peniaze na platy sa nájdu. Szalay však pochybuje. „Je otázka, kedy tie peniaze prídu do systému a či sa toho vôbec dožijeme, pretože minister zdravotníctva aj pri minuloročnom prerokúvaní štátneho rozpočtu deklaroval, že do systému príde o 85 miliónov eur viac z odvodov z prenájmu a od študentov. Vláda to však nakoniec zrušila a minister teraz ako ďalšiu argumentácia používa preskripciu lieku a transformáciu nemocníc,“ povedal.