Väčšina pacientov bude mať do nemocníc ďaleko

Najväčšie zmeny čakajú pacientov, ktorí sa doteraz liečili na očných či krčných oddeleniach, zmeny sa však dotknú napríklad aj kožných a infekčných oddelení či oddelení pre dlhodobo chorých. S väčšinou z nich sa totiž najväčšia Všeobecná zdravotná poisťovňa nerozhodla pokračovať v zmluvách. Pre pacientov to znamená, že tak budú odteraz vo väčšej miere liečení buď ambulantne, v stacionároch alebo prostredníctvom jednodňovej chirurgie. V nemocnici teda namiesto niekoľkých dní strávia maximálne jeden deň.

Zoznam výkonov, ktoré možno realizovať formou jednodňovej chirurgie, je zadefinovaný v katalógu vydanom ministerstvom zdravotníctva. V prípade, že pacientov zdravotný stav si vyžiada operáciu, ktorá nie je v tomto zozname, a vyžiada si teda viac ako 24-hodinový pobyt na lôžku, bude musieť ísť do inej nemocnice v inom meste.

Cestovať budú aj pacienti s najzávažnejšími ochoreniami, ktorí sú z menších obcí či miest. Zložitejšie a drahšie zdravotné výkony budú totiž od júla sústredené do fakultných nemocníc či špecializovaných centier. „Týka sa to predovšetkým nádorových ochorení, operácií tráviaceho traktu či zákrokov v odbore gynekológia, ktoré sa budú vykonávať vo väčších fakultných nemocniciach alebo onkologických ústavoch,“ vysvetľuje vedúca zdravotníckeho a revízneho odboru Všeobecnej zdravotnej poisťovne Beáta Havelková.

Prevoz do iných zdravotníckych zariadení však čaká aj pacientov v súčasnosti hospitalizovaných na oddeleniach, ktoré sa o týždeň zrušia. „Pokiaľ nedôjde k uzavretiu zmluvy na lôžkovú starostlivosť a pacienti nebudú môcť byť k 1. júlu prepustení, musí Všeobecná zdravotná poisťovňa zabezpečiť starostlivosť o nich v inom zmluvnom zdravotníckom zariadení. Kde to bude a za akých podmienok, je otázka na Všeobecnú zdravotnú,“ povedal Ladislav Gerlich, riaditeľ bojnickej nemocnice, kde by sa malo v júli zrušiť očné oddelenie aj oddelenia dlhodobo chorých.

Aj keď si zmeny v niektorých prípadoch vyžiadajú dochádzanie, podľa generálneho riaditeľa poisťovne Mariana Faktora pacientov za to čaká kvalitnejšie ošetrenie. „Pokiaľ je zdravotná starostlivosť poskytovaná v zdravotných centrách, je omnoho nižšia pravdepodobnosť komplikácií a oveľa vyšší predpoklad, že pacient dostane lepšiu zdravotnú starostlivosť na pracovisku, kde je dostatok odborníkov a dostatočné prístrojové vybavenie. Je tu vyšší predpoklad, že pacient bude kvalitne diagnostikovaný a adekvátne liečený. Riziko, že bude musieť byť prekladaný z nemocnice do nemocnice, je potom minimálne,“ odôvodňuje zmeny Faktor. „Lekár, ktorý operuje častejšie, je zručnejší ako lekár, ktorý sa k takejto operácii dostane len občas,“ dopĺňa Havelková.

Jednodňová chirurgia

Zručnejších lekárov budeme mať podľa Havelkovej aj vďaka jednodňovej chirurgii. Navyše ňou nemocnice môžu ušetriť napríklad na niekoľkodňovej strave či hotelových službách. Pacienti s ľahšími diagnózami totiž budú odoperovaní za pár hodín a ešte v ten istý deň prepustení do domáceho ošetrenia.

Kým vo vyspelých krajinách sa v niektorých odboroch využíva jednodňová chirurgia na 60 až 90 percent, na Slovensku len na 10 až 15 percent. Dôvodom môže byť fakt, že nemocnice na jednodňovú chirurgiu nemajú dostatočné vybavenie. „Nemocnice na to nie sú technicky vybavené. Pracujú s už opotrebovanými prístrojmi, na opotrebovaných stoloch v operačných sálach či so starým inštrumentáriom,“ približuje súčasnú situáciu v zdravotníckych zariadeniach viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska Peter Ottinger.

Dôvod, prečo nemocnice doteraz nevykonávali jednodňovú chirurgiu v takej miere, však predsedníčka Slovenskej asociácie jednodňovej chirurgie Eva Vidová vidí inde. „To, že sa u nás jednodňová chirurgia stále potáca v rozpätí 5 až 10 percent, nie je o neschopnosti lekárov, ale o chronickej, dlhoročnej neschopnosti vrcholových manažérov zdravotníctva. Možno je to aj tým, že vrcholovými manažérmi v zdravotníctve sú takmer vždy lekári. Ľudia bez vzdelania v oblasti financií, ekonómie, práva či manažmentu. Riadiť zdravotníctvo nie je pritom medicínsky problém, ale problém ekonomicko-finančno-právny,“ tvrdí.

Lepšia kvalita alebo obmedzenie zdravotnej starostlivosti?

Dôvodov, prečo sa od júla radikálne mení stratégia v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, je podľa štátnej poisťovne a ministerstva zdravotníctva niekoľko, medzi nimi napríklad zabezpečenie kvalitnej a modernej starostlivosti, efektívne využívanie verejných je či vytvorenie motivujúcich podmienok pre nemocnice. „Slovenské zdravotníctvo potrebuje zmeny. Roky o tom počúvame zo všetkých strán, ale doteraz sa nenašla vôľa zrealizovať ich tak a v takej miere, aby priniesli reálny efekt. Zmien v nemocniciach sa netreba báť,“ tvrdí generálny riaditeľ štátnej poisťovne Marian Faktor.

Niektorí odborníci či samotné nemocnice však takí optimisti nie sú a hovoria, že zmeny povedú k obmedzeniu zdravotnej starostlivosti. Upozornil na to napríklad primátor Sniny Štefan Milovčík, ktorému sa nepáči, že Všeobecná zdravotná v miestnej nemocnici nechce zazmluvniť štyri oddelenia. „Výsledkom tohto rozhodnutia bude, že stratíme v Snine ďalšie pracovné miesta a obyvatelia Sniny a regiónu budú dochádzať nielen za prácou a štátnymi úradmi, ale aj za nemocničnou starostlivosťou,“ povedal Milovčík.

Podľa Havelkovej sú však všetky plánované škrty v nemocniciach opodstatnené. „Z našich revíznych kontrol evidujeme niekoľko neefektívnych prípadov poskytovania zdravotnej starostlivosti, keď bol pacient zbytočne hospitalizovaný na viacerých oddeleniach, kým sa mu stanovila správna diagnóza. Navyše na oddeleniach, ktoré sme kontrolovali, nebolo vo väčšine prípadov dodržiavané ani minimálne personálne obsadenie, ktoré stanovuje legislatívna norma.“

Zmeny sa dotknú aj poistencov súkromných poisťovní

S politikou redukcie lôžok Všeobecnej zdravotnej sa stotožňujú aj zvyšné dve súkromné zdravotné poisťovne. "Navrhované úpravy v nemocniciach vítame. Sú nevyhnutným krokom k zvýšeniu kvality a efektivity zdravotnej starostlivosti a zlepšeniu podmienok pre zdravotníkov na Slovensku, " povedal riaditeľ úseku nákupu poisťovne Dôvera Miroslav Žilinek.

Zdravotná poisťovňa Dôvera sa teda rovnako chystá upraviť zmluvy s nemocnicami, nad rámec zoznamu Všeobecnej zdravotnej však pravdepodobne nepôjde. Z neho pritom už v minulosti 25 oddelení sama nezazmluvnila. „Úpravy v prípade Dôvery by sa teda týkali predbežne len 131 oddelení,“ dodala hovorkyňa súkromnej poisťovne Zuzana Horníková.