Po zrušení lôžok pre chronicky chorých v nemocniciach bude musieť množstvo pacientov dochádzať do desiatky kilometrov vzdialených miest. Ďalší seniori a chronicky chorí budú preložení na iné oddelenia nemocnice, kde im nebude poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť.
„Nabúra to celý systém geriatrickej starostlivosti,“ varuje pred dôsledkami júlových zmien hlavný odborník ministerstva zdravotníctva v odbore geriatria Štefan Krajčík. Dodáva, že na radikálne škrty, ktoré boli ohlásené len pár týždňov pred ich uskutočnením, sa nemocnice nemali čas pripraviť. Nikto preto nevie, kde pacienti od budúceho týždňa skončia. „Je veľmi jednoduché prijať rozhodnutia od zeleného stola, ale ak sa má pripraviť poriadna zmena, treba to naplánovať na dlhšie obdobie a postupne. Nie riešiť to tak, že sa razom zrušia oddelenia a lôžka. Kam tí ľudia teraz pôjdu?“ pýta sa Krajčík, ktorý považuje postup štátnej poisťovne za nekoncepčný a zle pripravený.
Rušenie lôžok pre chronicky chorých kritizuje aj Slovenská gerontologická a geriatrická spoločnosť, ktorá upozorňuje, že po prijatí návrhu Všeobecnej zdravotnej „nebude zachovaná dostupnosť akútnej lôžkovej geriatrickej starostlivosti vo všetkých regiónoch“. Ako totiž potvrdzuje aj Asociácia nemocníc Slovenska, počet chronických lôžok v slovenských nemocniciach je už teraz pod európskym priemerom. Odborníci preto žiadajú kompetentných, aby chronické lôžka neboli redukované, rovnako ako samotné oddelenia.
„Vyzývame všetkých, ktorí majú akúkoľvek zodpovednosť za prijatie konečnej verzie návrhu, aby zvážili odborné argumenty a neprijímali ťažko zvrátiteľné rozhodnutia, za ktoré by nemohli prevziať zodpovednosť,“ píše sa v stanovisku geriatrickej spoločnosti na margo rušenia lôžok a oddelení.
Najhoršia situácia čaká podľa odborníkov paradoxne veľké mestá. „Mala by sa zlikvidovať jedna geriatrická klinika v Bratislave, čo výrazné naruší aj vzdelávanie v odbore geriatria. Zavrieť chcú aj veľmi dobré oddelenie v Banskej Bystrici a nahradiť ho oddelením vo Zvolene, ktoré nie je tak dobre vybavené,“ hovorí Krajčík.
Kam s pacientmi, ktorí budú potrebovať pobyt na lôžku, začne už o týždeň riešiť napríklad Mestská nemocnica s poliklinikou Prof. MUDr. Rudolfa Korca v Zlatých Moravciach. Podľa jej námestníčky Niny Horniakovej v súčasnosti majú dokopy 50 chronických lôžok. „Počet pacientov kolíše, priemerne tam býva okolo 40 až 42 pacientov. Podľa odporúčaní generálneho riaditeľstva Všeobecnej zdravotnej poisťovne by sme od 1. júla mali týchto pacientov presúvať do podobného zariadenia v Leviciach a Nitre,“ povedala Horniaková. Či si prevoz budú pacienti hradiť sami, alebo to pôjde na účet nemocnice, spresniť nevedela. „Toto ešte nie je doriešené, rokovania s poisťovňou nie sú ukončené.“
V podobnej situácii sa ocitne aj Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach, kde sa majú tiež redukovať chronické lôžka. Podľa riaditeľa bojnickej nemocnice Ladislava Gerlicha 25 postelí na oddelení dlhodobo chorých býva obsadených na 92 percent. Kam pôjdu terajší pacienti, riaditeľ ešte nevie. „Dosiaľ sme o tom nerokovali,“ povedal Gerlich.
Všeobecná poisťovňa svoju predstavu, kam s pacientmi, má. „Pacienti, ktorí budú v tom čase hospitalizovaní na niektorom z oddelení, ktorého sa zmena týka, zostanú na tomto oddelení až do riadneho skončenia hospitalizácie, prípadne môžu byť preložení na iné oddelenie v danej nemocnici,“ informovala hovorkyňa poisťovne Petra Balážová.
Prekladanie chorých na iné oddelenia sa však odborníkom nepáči. „Obávam sa, že ak budú títo zložití pacienti hospitalizovaní na iných oddeleniach, starostlivosť o nich nebude celkom adekvátna. Ide totiž o pacientov, ktorí majú viacero chorôb, sú ťažko pohybliví, užívajú veľa liekov a podobne ako detskí pacienti, aj oni potrebujú určitý špecifický prístup,“ vysvetlil Krajčík.
Nových pacientov, ktorí budú potrebovať hospitalizáciu po 1.¤júli, no oddelenie v nemocnici bude zrušené, budú musieť prebrať zdravotnícke zariadenia zo vzdialenejších miest. V prípade pacientov z Bojníc ide napríklad o nemocnice v Prievidzi, Handlovej alebo Partizánskom.
Ďalšou možnosťou je, že chorí ľudia skončia v domácom ošetrení odkázaní na pomoc blízkych alebo agentúr domácej starostlivosti. Takáto starostlivosť nie je vhodná pre každého. „Pacienta, ktorý sa z jedného dňa na druhý, napríklad po cievnej mozgovej príhode, stane úplne odkázaný na pomoc druhého, nemožno len tak prepustiť domov. Jemu totiž nestačí len ošetrenie ošetrovateľom, on potrebuje celodennú opateru. Opatrovateľov je však málo a navyše podľa zákona majú mestá a obce 30 dní na to, aby rozhodli, či pacient potrebuje pomoc,“ hovorí Krajčík.
Pacienta navyše môže deň ošetrenia vyjsť aj na desiatky eur, pretože zdravotné poisťovne služby agentúr domácej starostlivosti nehradia. „Komora opakovane žiadala o vyčlenenie percenta z rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne na úhradu poskytnutej starostlivosti zo strany agentúr domácej ošetrovateľskej služby, k spôsobu riešenia tejto otázky sme však v zdravotníckom výbore nedostali žiadne návrhy,“ hovorí Mária Lévyová, prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek, ktorá v rámci svojej petície predloženej do Národnej rady žiadala aj podporu mimo nemocničnej starostlivosti.