Väčšiu časť týchto zdrojov totiž poisťovne nepoužili na zdravotnú starostlivosť pre svojich poistencov, ale na svoju správu a prevádzkové náklady. Peniaze, ktoré na to použili, dokonca prečerpali o viac ako 130 miliónov eur.
Kým zdroje z verejného zdravotného poistenia stúpli o takmer sedem percent, výdavky na zdravotnú starostlivosť vzrástli len približne o tri percentá. Hlavným dôvodom podľa lekárov je to, že poisťovne si navýšené zdroje nechali pre seba namiesto toho, aby rozšírili zmluvy s poskytovateľmi. „Zdravotné poisťovne nechceli zvyšovať ani zmluvné objemy, ani ceny. Vždy argumentovali, že vývoj nie je dobrý, kríza pokračuje,“ povedal prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula. Ako dodal, v prípade všeobecnej ambulantnej starostlivosti poisťovne platby dokonca ešte skresali. „Všade sa hovorí, že všeobecná ambulantná starostlivosť je pilierom zdravotného systému. My sme tento pilier v roku 2010 ponížili, keď výdavky klesli až pod úroveň roku 2008.“
Kým zdravotné poisťovne minulý rok nemocniciam a lekárom škrtali zmluvy, v prípade vlastných prevádzkových nákladov boli štedré. Suma, ktorú v roku 2010 všetky tri vyčerpali na svoju správu a prevádzku, predstavuje 130 miliónov eur, teda 6,5 percenta z vybraného poistného. „Nie je možné, aby sa peniaze od občanov míňali na niečo iné ako na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Bude s tým treba niečo robiť. Tento systém poistného, ku ktorému sme sa dopracovali na Slovensku, je chorý,“ povedal Dragula na margo míňania verejných zdrojov.
Zdravotné poisťovne sa však bránia a tvrdia, že všetky navýšené peniaze išli k poistencom. „Všeobecná zdravotná poisťovňa v zmysle zákona všetky disponibilné zdroje vynakladá na úhradu zdravotnej starostlivosti a prerozdeľuje ich do jednotlivých segmentov. Aj v minulom roku vynakladala na zdravotnú starostlivosť, v priemere na jedného poistenca, najviac finančných prostriedkov zo všetkých zdravotných poisťovní, mesačne 58,14 eura,“ uviedla hovorkyňa štátnej poisťovne Petra Balážová.
Súkromná Union zdravotná poisťovňa bola o niečo konkrétnejšia. Podľa jej finančného riaditeľa Martina Hargaša financie použila najmä na vykrytie nárastu nákladov na lieky a na spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky. „Náklady na spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky, čo predstavujú laboratórne vyšetrenia a vyšetrenia zobrazovacími zariadeniami, narástli výrazne rýchlejšie než zdroje,“ povedal.
Najväčší podiel na minuloročnom prečerpaní financií na chod zdravotných poisťovní mala podľa správy o stave verejného zdravotného poistenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou súkromná poisťovňa Dôvera. „Uvedené zvýšenie je aj dôsledkom toho, že Dôvera realizovala v priebehu roka 2010 iné úhrady mimo zdravotnej starostlivosti a prevádzkových činností zdravotnej poisťovne vo výške 125 247 253 eur,“ píše sa v správe.
Podľa zákona by mali byť tieto úhrady realizované z vlastných zdrojov poisťovne. Dragula sa pýta, kde ich súkromná Dôvera zobrala. „Z čoho tie prostriedky na správu získali, keď asi pred dvoma rokmi znižovali o niekoľko sto miliónov eur základne imanie? Z verejných zdrojov, z ničoho iného ich nemohli získať,“ myslí si prezident lekárskej komory.
Dôvera však tieto tvrdenia spochybňuje. Podľa jej PR špecialistky Moniky Lacikovej na výdavky mimo zdravotnej starostlivosti boli použité financie z odpredaja bývalej poisťovne Apollo. „125,5 milióna eur boli vlastné zdroje, ktoré nešli z rozpočtu na zdravotnú starostlivosť a nemali negatívny vplyv na plnenie si záväzkov Dôvery voči poskytovateľom. Išlo o transakciu súvisiacu so spájaním zdravotných poisťovní Dôvera a Apollo.“ K zlúčeniu poisťovní došlo rok po znížení základného imania poisťovne.
Na otázku, kde teda skončili navýšené zdroje z verejného zdravotného poistenia, Dôvera priamo neodpovedala. „To, že sa nenavyšujú jednotkové ceny poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ešte neznamená, že sa znižujú náklady na zdravotnú starostlivosť. Treba totiž zohľadniť narastajúci dopyt pacientov a ich potreby. Práve vďaka zodpovednej nákupnej a cenovej politike sme vlani dokázali zabezpečiť liečbu viac pacientom, ako keby sme zvyšovali ceny a tým pádom by nebolo možné odliečiť toľko pacientov,“ uviedla pre Pravdu Laciková.
Podľa ministerstva zdravotníctva k žiadnemu porušeniu zákona v súvislosti s prečerpaním zdrojov na správu a prevádzku nedošlo. „Pojem "výdavky na správu“ je obsahovo širší ako pojem „výdavky na prevádzkové činnosti“. Zákon ustanovuje limit na výdavky zdravotnej poisťovne na prevádzkové činnosti vo výške maximálne 3,5 percenta z ročného úhrnu poistného pred prerozdelením poistného za príslušný kalendárny rok. Tento limit bol zo strany zdravotných poisťovní dodržaný," povedala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Katarína Zollerová.