Prísnejšia akreditácia je odvážnym krokom, tvrdí analytička

Odmietnutie prísnejších kritérií hodnotenia vysokých škôl rektormi znamená, že sa boja zlého výsledku.

22.03.2013 14:00
libor vozar, rektorska konferencia, rektori Foto:
Rektori vysokých škôl sprísnené kritéria v stredu takmer jednohlasne odmietli.
debata (18)

Tvrdia to predstavitelia Akreditačnej komisie, ktorí navrhujú do hodnotenia viacero noviniek. Tie by mali mať vplyv na financovanie škôl, ale aj možnosti udeľovať vyššie tituly. Ministerstvo školstva s definitívnym postojom zatiaľ vyčkáva.

Nové kritériá akreditácie vysokých škôl, ktorá má prebehnúť v budúcom roku, ich tvorcovia napriek výhradám meniť nechcú. „Pre nás je nepochopiteľná tendencia rektorov, ktorí chcú nízku kvalitu a "lietajúcich profesorov“ tolerovať naďalej," hovorí predseda Akreditačnej komisie Ľubor Fišera.

Akreditácia rozhodne o tom, či škola dostane titul univerzita, alebo bude v skupine vysokých škôl bez zaradenia či v skupine odborných vysokých škôl. Od typu zaradenia bude závisieť aj výška financií. Vysoké školy bez zaradenia a vysoké odborné školy nebudú môcť udeľovať vyššie akademické tituly ako PhD. či docentúry. Hodnotenie škôl sa opakuje po šiestich rokoch a bude prebiehať za prísnejších podmienok.

Rektori vysokých škôl sprísnené kritériá v stredu takmer jednohlasne odmietli a požiadali o ich prepracovanie. Podľa nich sú retroaktívne, keďže podľa nových podmienok sa bude posudzovať činnosť školy šesť rokov dozadu. Ďalej im vyčítajú, že uprednostňujú školy, ktoré robia vedecký výskum. Nesúhlasia ani so zákazom „lietajúcich profesorov“.

„Zhodli sme sa na tom, že kritériá sú vo viacerých bodoch nevyvážené, nejednoznačné a príliš komplikované. Viaceré z nich sú navyše nové či úplne zmenené a pri ich aplikácii na uplynulé obdobie by došlo ich priamemu retroaktívnemu použitiu,“ povedal prezident Slovenskej rektorskej konferencie Libor Vozár.

„Retroaktivita v tomto prípade nemôže existovať. Mali sme školám povedať, že ich budeme hodnotiť za publikovanie v odborných časopisoch? To je predsa úlohou každého vysokoškolského pedagóga,“ tvrdí Fišera. Ako dodáva, v niektorých krajinách je bežnou praxou zmena hodnotiacich kritérií po istom čase len preto, aby sa školy neprispôsobovali len im a iné činnosti nezanedbávali.

Problém s retroaktivitou akreditácie pritom nie je nový. Na rovnaký odpor rektorov narazil pred pár rokmi aj bývalý minister školstva Ján Mikolaj (SNS), ktorý komplexnú akreditáciu zaviedol. Generálna prokuratúra vtedy vydala protest, ktorým konštatovala, že ministerstvo sa dopúšťa retroaktívneho konania, keď rok pred posudzovaním škôl schválilo kritériá zohľadňujúce posledných šesť rokov. Mikolaj vtedy dal školám rok času na nápravu. „Ide tu však o problém filozofie hodnotenia, keďže akreditácia je už v princípe nastavená na spätné hodnotenie škôl,“ hovorí analytička Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť.

Podľa rektorov sú nové kritériá navyše v rozpore so Zákonníkom práce či s vysokoškolským zákonom, keďže obmedzujú pôsobenie profesorov či docentov na viacerých školách. „Nikomu nebránime, aby mal aj viac pracovných úväzkov, my len hovoríme, že v takom prípade nemôže byť garantom. Ako môže byť niekto garant, keď učí na troch vysokých školách a nemôže sa venovať svojej práci naplno?“ ohradil sa voči týmto tvrdeniam Fišera.

Králiková si myslí, že Akreditačná komisia urobila pomerne odvážny krok. „Odpor škôl sa dal očakávať. Myslím si však, že je potrebné sprísniť kritériá a tiež dôsledne ich vymáhať,“ vraví. Sprísnené podmienky hodnotenia škôl pritom podľa nej stále nebudú na úrovni krajín s vyspelejším systémom školstva.

Včera sa podľa Fišeru dohodli prvé zmeny v oblasti financovania výskumu. „Dohodli sme sa, že financovanie pre školy upravíme takým spôsobom, v akom pomere prideľuje peniaze veda na jednotlivé oblasti výskumu,“ uviedol. Znamenalo by to, že štát by najprv určil, ktoré výskumy považuje za prioritné a potom by podľa toho prerozdelil peniaze medzi školami.

Definitívnu podobu nového hodnotenia škôl má schváliť ministerstvo školstva, ktoré zatiaľ nepovedalo, aký postoj k výhradám rektorov zaujme. Šéf rezortu Dušan Čaplovič však odkázal, že je zástancom prísnejších kritérií. „Rezort školstva momentálne posudzuje a vyhodnocuje návrhy a pripomienky orgánov reprezentácie vysokých škôl. Dosiaľ sme veľkú časť z nich akceptovali,“ dodal jeho hovorca Michal Kaliňák s tým, že termín schválenia kritérií akreditácie chce ministerstvo dodržať podľa plánu. Školy ich musia poznať najmenej rok pred spustením procesu.

© Autorské práva vyhradené

18 debata chyba