„Zákon zriaďuje ústav ako verejnoprávnu inštitúciu, a teda to, či bude priamo napojený na ministerstvo školstva, alebo bude mať osobitnú rozpočtovú kapitolu, bude ešte predmetom rokovania s ministerstvom financií,“ hovorí jeden z predkladateľov návrhu zákona Anton Martvoň zo Smeru.
Rezort školstva uviedol svoj nesúhlas so začlenením pod seba ešte v predkladacej správe k zákonu, kde napísal, že „odporúča zvážiť voľbu inej formy jeho inštitucionálneho zabezpečenia a fungovania“. Ako jednu z možností navrhol zriadiť ho ako pracovisko niektorej verejnej vysokej školy alebo Slovenskej akadémie vied (SAV).
Poslanci však napriek tomu jeho pripomienky nezohľadnili a ústavu dali zelenú aj bez doriešenia financovania. Podľa schváleného zákona má ústav vzniknúť už od budúceho roka s napojením na rozpočet ministerstva školstva. Martvoň však odmietavé stanovisko školstva za problém nepovažuje a tvrdí, že navrhnutá forma financovania ešte nemusí byť konečným riešením. Podľa neho sa tento rozpor vyrieši dodatočnými rokovaniami.
Zároveň však odmieta požiadavku ministerstva, ktoré by sa ústavu chcelo zbaviť jeho pripojením k verejnej vysokej škole alebo SAV. „Absolútne to neprichádza do úvahy a bol by to absolútny právny nezmysel. Verejná vysoká škola je tiež verejnoprávnou inštitúciou, a teda ústav, ktorý je zriadený rovnako, ani nemôže byť jej súčasťou alebo pracoviskom,“ hovorí Martvoň.
Ministerstvo školstva na svojom pôvodnom stanovisku trvá a tvrdí, že na ústav peniaze nemá. „Jedným z výsledkov pracovnej komisie, ktorá pôsobila v rámci iniciatívy zriadenia Slovenského historického ústavu v Ríme, bolo schválené odporúčanie, aby vzniknuté pracovisko nebolo štátnou inštitúciou,“ uviedol hovorca rezortu Michal Kaliňák.
Ročný rozpočet ústavu by mal byť podľa odhadov 78-tisíc eur. V najbližších rokoch sa ráta s jeho každoročným navyšovaním o päť percent. Až tretina tejto sumy má ísť na plat riaditeľa inštitúcie. Mesačný príjem na úrovni 2¤500 eur však ďalší spoluautor zákona Jozef Mikloško (KDH) považuje na talianske pomery za primeraný.
Zhoda pritom nie je ani v tom, či má vznik ústavu opodstatnenie. Kým Mikloško povedal, že vo vatikánskych archívoch sa ukrýva množstvo správ a cirkevných dokumentov, ktoré sú ešte neprebádané, historička Katarína Zavacká s tým nesúhlasila. „Je to odčerpávanie peňazí, ktoré sú potrebné na vedu u nás,“ reagovala. Od ústavu nemá ani veľké očakávania, keďže materiály v miestnych archívoch sú prísne strážené a selektované.
„Na to, aby sa k nim niekto dostal, musí mať vopred odsúhlasený konkrétny projekt,“ dodala. Historik Dušan Kováč sa pridal a poukázal na to, že dlhodobé fungovanie inštitúcie bude finančne náročné.