„Sme v štrajkovej pohotovosti,“ potvrdil šéf školských odborov Pavel Ondek s tým, že odbory zvolávajú mimoriadnu radu, ktorá sa zíde o dva týždne. Ministrov školstva a financií zároveň vyzvali na rokovania.
Odbory žiadali každoročné zvyšovanie výdavkov do školstva o celkovo 0,3 percenta HDP, čo by predstavovalo približne 200 miliónov eur ročne. Táto požiadavka odborov bola do dokumentu aj zapracovaná. Konečná verzia správy, ktorú včera zobrala na vedomie vláda, však hovorí len všeobecne o tom, že do roku 2020 sa majú výdavky do školstva zvýšiť na šesť percent HDP. „To znamená, že sú to záväzky pre budúcu vládu a nie sú nijaké jasné zábezpeky toho, že do školstva bude viac investovať terajšia vláda. Je to kamufláž,“ reagoval na správu šéf Nových školských odborov Ľudovít Sebelédi.
Podľa ministra školstva sa nedá presne povedať, o koľko peniaze do školstva každý rok vzrastú. „Vždy sa to odvíja od konkrétnej situácie rozpočtu, ale peniaze sa budú navyšovať, aby sme dosiahli priemer 6 percent HDP,“ povedal minister Dušan Čaplovič.
Minister financií Peter Kažimír po rokovaní vlády odkázal, že treba brzdiť verejný dlh a dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Viac peňazí do školstva podmieňuje aj zvýšením kvality škôl či reformou ich siete. „Dnešná štruktúra základného a stredného školstva nie je uspokojivá a potrebovali by sme s tým niečo urobiť. Odmietam však len zaplatiť účet, ktorý niekto vystaví pri súčasnom stave. Ak má ísť viac prostriedkov, tak sa musí zmeniť samotné školstvo,“ vyhlásil Kažimír.
Čaplovičova správa ráta „s opatreniami na optimalizáciu siete škôl“, keďže je veľa škôl s malým počtom žiakov. Konkrétne opatrenia však nemenuje, len naznačuje, že plošné rušenie škôl s malým počtom žiakov nepredpokladá, ráta skôr so spájaním škôl na jazykovo zmiešaných územiach.
Hlavným nástrojom na úpravu siete škôl, ktorých zriaďovateľmi sú samosprávy a župy, však zrejme bude zmena financovania, ktorú chce ministerstvo predložiť do konca roka. Financovanie by nemalo byť viazané len na žiaka, ale aj na triedu, prípadne ďalšie kritériá.
Znižovanie počtu škôl by zároveň znamenalo aj znižovanie počtu učiteľov. Podľa šéfa školských odborov sa v školstve postupne už prepúšťa. „Len za minulý školský rok bolo na stredných školách prepustených vyše tisíc zamestnancov,“ hovorí Ondek. Správa, ktorú vláda schválila a v ktorej chýba plán každoročného zvyšovania financií do školstva, však podľa neho ešte viac prehĺbi terajšiu krízu.
Nespokojný je aj predseda Rady vysokých škôl Viktor Smieško. „Ak nie je jasná štruktúra, aká časť vyšších výdavkov má ísť na regionálne školstvo a aká na vysoké školy, ako to bolo v pôvodnom návrhu, tak sa obávam, že navýšenie pôjde len do regionálneho školstva a podľa toho, ako s peniazmi naložia samosprávy,“ hovorí Smieško.
Gabrielu Dorňákovú z Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií sklamalo, že vláda nedáva prísľub každoročného zvyšovania peňazí na školstvo. „Ak by však splnila prísľub, že do roku 2020 sa priemerné platy učiteľov zvýšia na úroveň 75 percent priemerných platov vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov v iných sektoroch, tak zatlieskam. Ale som skeptik, neverím, že sa to podarí dosiahnuť,“ dodáva.