Firmy do sponzorovania strán nejdú

Vyplýva to z prehľadu darov, ktoré strany uvádzajú vo svojich výročných finančných správach za uplynulý rok alebo v zoznamoch darcov na svojich weboch. Celkovo utŕžili niečo vyše 500-tisíc eur.

Iba strana Most – Híd uvádza medzi darcami jedinú firmu Motocentrum Žilina. Zvyšné strany mali darcov len medzi súkromnými osobami. Smer a Obyčajní ľudia nemali za vlaňajší rok žiadnych darcov.

Minister vnútra Robert Kaliňák zo Smeru preferuje taký systém financovania, ktorý eliminuje možnosť získavania peňazí zo súkromného sektora. „Určite je financovanie zo strany štátu omnoho transparentnejšie,“ poznamenal.

Podľa Petra Kundera z Aliancie Fair-play firmy zrejme nechcú byť spájané s politickými stranami. „Nevidím v tom nejaký zásadný problém. Niektoré krajiny vôbec neumožňujú, aby firmy mohli priamo podporovať politické strany. Ostatný prieskum o podplácaní pri podnikaní však ukázal, že väzby medzi firmami a politikmi či vysokými úradníkmi sa stále zneužívajú,“ zhodnotil Kunder. Skutočnosť, že strany dokážu existovať aj bez darov, podľa Kundera ukazuje, že systém financovania je príliš štedrý voči potrebám veľkých strán a strán, ktoré nerobia štandardnú politickú prácu.

Najštedrejší boli k Mostu – Híd

Vlani sa uskutočnili parlamentné voľby a zvýšil sa aj tlak na získavanie zdrojov na kampaň. Na výške darov sa to neprejavilo. Takmer všetky rozhodujúce strany majú kľúčový zdroj príjmov od štátu, na voľby si brali aj bankové úvery.

Najviac darov dostal Most – Híd, 325-tisíc eur. Ako jediná podporila Bugárovu stranu firma Motocentrum zo Žiliny sumou 30-tisíc eur. „Prispel som preto, lebo som to chcel spraviť. K strane mam pozitívny vzťah. Urobil som tak ale verejne a nehanbím sa za to,“ povedal konateľ spoločnosti Miroslav Jaroščák. Aj keď Motocentrum podľa jeho slov zatiaľ nemá skúsenosti so štátnymi zákazkami, v budúcnosti sa o ne uchádzať chce. „Verím, že toto vplyv nebude mať,“ dodal Jaroščák.

Najštedrejším darcom Mostu bol Ján Ružička, ktorý vlani prispel sumou 35-tisíc eur. Je podnikateľom v Bratislave. Prečo sa rozhodol podporiť stranu, povedať nechcel. Rovnako ani to, či sa neobáva, že v budúcnosti by ho to mohlo obmedziť pri uchádzaní sa o štátne zákazky. „Nechcem to komentovať,“ povedal Ružička. Dodal, že o žiadne štátne zákazky sa neuchádza. Podpredseda Mostu – Híd László Solymos Ružičku osobne nepozná. Na otázku, čím to je, že Most získal najviac peňazí od darcov, Solymos odvetil: „Asi strane veria.“

Ako druhá v poradí získala najviac darov SDKÚ, takmer 155-tisíc eur. Europoslanec Peter Šťastný poskytol 30-tisíc, nasleduje poslanec Martin Fedor so sumou skoro 24-tisíc eur.

KDH podporili vlani darcovia vo výške 30-tisíc eur. Podpredseda Ján Hudacký venoval hnutiu 12-tisíc. Sulíkova SaS vykázala dva dary v celkovej výške 3 068 eur. Daniel Švorc z Piešťan dal liberálom 2 068 eur.

Strany môžu získavať dary len na základe písomnej zmluvy. Viaceré ich prijímajú len bezhotovostným platobným stykom. Podľa zákona však môže strana prijať finančný dar aj hotovostnou platbou od jedného darcu za rok v hodnote najviac 5-tisíc eur. Hovorcovia viacerých strán priznali, že si darcov vopred preverujú. SaS ponuky na sponzoring schvaľuje vopred republikovou radou.

Smer nevykázal za minulý rok žiadny dar. Robert Kaliňák povedal, že strana sa snaží dlhodobo už od volieb 2002 znižovať výšku darov. „Snažíme sa fungovať s prostriedkami od štátu. Majú byť dostatočné na to, aby sme dokázali zabezpečiť financovanie strany. A vždy pred voľbami si berieme úver,“ objasnil Kaliňák.

Ani Obyčajní ľudia nemali za vlaňajší rok príjem z darov. „Keď raz zoberiete od niekoho dar, myslím si, že už je potom pokušenie urobiť niekedy človeku nejakú službičku, a tomu sa vyhýbame. Radšej žiadne dary neprijímame,“ povedal líder hnutia Igor Matovič.

Prísnejšia kontrola financií

Ešte pred voľbami sa parlamentné strany zaviazali sprísniť pravidlá financovania. Opozičná Ľudová platforma už pripravuje podľa Lászlóa Solymosa paragrafované znenie novely zákona. „Robí sa na tom veľmi intenzívne, dáme to na stôl a ideme ďalej rokovať,“ konštatoval Solymos. Na zmene zákona pracuje aj minister Kaliňák. Už absolvoval dve rokovania s mimovládnymi organizáciami. Podľa neho zmena by mala byť komplexná spoločne so zmenou zákona o voľbách. „Viem, aký záväzok sme napísali pred voľbami,“ poznamenal.

Zákon predpokladá väčšiu kontrolu straníckych financií. Výročné správy posudzujú audítori, potom ich strany predkladajú do parlamentu, tam je však kontrola skôr formálna. Je predpoklad, že by správy mohol preverovať Najvyšší kontrolný úrad. V Kaliňákovom návrhu je to jedna z alternatív.

Peter Kunder z Aliancie Fair-play za najdôležitejšie považuje zmeniť stav, keď nijaký orgán nemá právomoc preveriť, či je pravda to, čo strana uvádza vo finančnej správe. Podľa neho chýba aj možnosť reálne vynútiť zodpovednosť za prechmaty v účtovníctve a porušovanie pravidiel.

„Neriešené sú napríklad aj situácie pri rozpade strán, keď strana naďalej dostáva peniaze aj za mandáty obsadené poslancami, ktorí sa k strane už nehlásia,“ dodal Kunder.