„Viem, že mnohým ľuďom, keď uvidia mňa a mojich kolegov, ako prvé napadne, že sme Maďari a stále niečo chceme pre Maďarov. Bolo by dobré, keby si pomysleli, že sú Maďari, ale sú demokrati a chcú, aby sa každý občan na Slovensku cítil dôstojne a ako doma bez ohľadu na národnosť,“ povedal Bugár.
Podpredseda NR SR zdôraznil, že vládna koalícia sľúbila voličom prijímať také zákony, ktoré budú o nich a pre nich a skvalitňovať ich život. „V strane Most-Híd sme to sľúbili občanom aj s ohľadom na ich príslušnosť k menšinám, ktoré majú v našom programe rovnaké miesto ako ekonomické reformy či skvalitnenie demokracie,“ uistil.
Bugár: Novela nezavádza dvojjazyčnosť na celom Slovensku
Bugár je preto presvedčený, že návrh novely z dielne vicepremiéra Rudolfa Chmela (Most-Híd), ktorý okrem iného znižuje hranicu na používanie menšinových jazykov v úradnom styku zo súčasných 20 percent na 15, nás posunie bližšie k pozitívnym európskym príkladom a k jasnejším pravidlám používania jazykov menšín.
„Skúsme prekonať nedôveru k menšinám. Priznajme si, že sa s nedôverou stretávame veľmi často a práve na pôde NR SR,“ apeloval na poslancov s tým, že je potrebné odstrániť aj pocit strachu.
„Novelizácia tohto zákona neposkytuje práva nad rámec, iba fixuje súčasnú prax používania jazyka. Napriek zastrašovaniu nie je pravdou, že tento zákon núti Slovákov na zmiešaných územiach ovládať jazyk menšiny. Zákon nebude mať ani celoštátnu plošnú pôsobnosť, teda nie je pravda, že zavádza na území celého Slovenska dvojjazyčnosť,“ odmietol Bugár medializované názory.
Zdôraznil, že právna norma rozširuje záväzky len vo sfére štátnej a verejnej správy, v súkromných sektoroch ostáva súčasný stav. Poprel teda názor, že dvojjazyčné budú musieť byť napríklad aj jedálne lístky v reštauráciách na zmiešaných územiach.
Poslanci si nadávali, Slota si odpľul pred parlamentom
Rafael Rafaj (SNS) zhodnotil Bugárovo vystúpenie vo faktickej poznámke stručne. „Môj dojem je, že sa nám prihováral vlk v baraňom rúchu. A neviem prečo,“ odkázal. Bugár vystúpil v rozprave k návrhu novely zákona ako prvý, po ňom bude rečniť ešte osem písomne prihlásených poslancov. Následne bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Návrh novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín je protiústavný, tvrdí predseda SNS Ján Slota. „Protiústavnosť a farizejskosť je v tom, že na celom území Slovenskej republiky je štátnym jazykom jazyk slovenský a ostatné jazyky ho nemôžu nahrádzať. SNS ho považuje za dočasný,“ zdôraznil v parlamentnej rozprave k návrhu novely, o ktorej plénum rokuje. „Hovoríme o téme, ktorá je sama o sebe zbytočná a nezmyselná, ako sú v parlamente niektorí poslanci maďarskej strany Híd,“ vyhlásil. Podľa Slotu by parlament nemal o takejto norme vôbec rokovať.
Ako Slota zdôraznil, „v novele nejde o nejaké kvórum, to je len opona. Za ňou sa skrýva úplná zmena filozofie a obsahu zákona, rozliatie práv na také oblasti, kde by ani cunami nedosiahlo.“ Podľa Slotu žijeme na Slovensku, kde by sa Slováci nemali cítiť ako chudáci na nejakom maďarskom území, lebo v návrhu ide iba o Maďarov, a nie o ostatné menšiny. Predseda SNS tvrdí, že požiadavky strany Most-Híd sú dávno nad rámec Európskej charty štátnych jazykov. „Koaličné strany sedia na lopate maďarskej strany Híd a naletia každej jej požiadavke, ktorá nás krok za krokom zbavuje svojprávnosti, štátnosti a prilepuje naše južné územie k Maďarsku. Je čas zastaviť túto diabolskú salámovú metódu,“ vyzval. Schválenie zníženia kvóra na používanie menšinového jazyka na 15 percent bude podľa Slotu veľkou hanbou a zlým signálom demokratickej Európe aj celému svetu. „Rokovanie o novele tohto zákona je ponižovaním Slovenska, všetkých Slovákov, devalváciou slovenského jazyka, ktorý je, aspoň podľa mojich informácií, zatiaľ ešte na našom území štátnym jazykom, úradným jazykom,“ uviedol. Na rečníckom pulte bol počas Slotovho vystúpenia nalepený plagát s nápisom „KDH, OKS, SDKÚ, SaS vždy svorne v jednom šíku rozkladajú Slovenskú republiku.“
Na predsedu SNS, ktorý nevynechal ani tému o pôvode Maďarov, ktorí prišli do Európy na malých čiernych huňatých koníkoch, zareagoval aj Peter Osuský z OKS, ktorá je súčasťou poslaneckého klubu Most-Híd. Slotovo vystúpenie podľa neho „ukazuje zaujímavý rozvoj tradície SNS, keď okrem tradičných chlpatých koníkov hlavného hipológa strany sa stáva tradíciou i istý druh nástenkárstva.“ Ako podotkol, nech je už nástenka na rečníckom pulte „akokoľvek nepravdivá a blbá,“ aspoň stojí daňového poplatníka menej než mediálne známa nástenka z ministerstva výstavby. S Osuského straníckym kolegom Ondrejom Dostálom si Slota vymenil zopár invektív, v ktorých sa označovali za hanbu slovenského národa, odpad, ale padli aj také výrazy ako chrapúň či gauner.
Národná rada SR vraj už nie je slovenská. Pred svojimi priaznivcami pred budovou parlamentu počas rokovania to vyhlásil Slota, ktorý si vzápätí smerom k budove odpľul a zakričal fuj.
Predseda NR SR Richard Sulík (SaS) na Slotovo gesto reagoval slovami, že je to jeho štýl a osobný rukopis. „Možno by bolo lepšie, keby sa častejšie zúčastňoval na hlasovaní, ako vonku vykrikovať. Nech je rád, že má možnosť sa zúčastňovať legislatívneho procesu. Pľuť dokáže kdekto,“ dodal.
Zákon podľa Maďariča spôsobí jazykový babylon
Najsilnejšia opozičná strana Smer nemôže súhlasiť s novelou zákona o používaní jazykov národnostných menšín a preto navrhuje, aby sa nepokračovalo v rokovaní o nej. Informoval zákonodarcov v rámci rozpravy o legislatívnej úprave poslanec Marek Maďarič.
Podľa jeho slov existuje viacero vecných, obsahových a politických dôvodov na to, aby Smer novelu odmietol. Maďarič tvrdí, že z logického aj časového hľadiska je nezmyslom schvaľovať hranicu na používanie menšinových jazykov v úradnom styku pár mesiacov pred novým sčítaním obyvateľstva, ktoré sa má uskutočniť v máji tohto roku. Zdá sa mu podozrivé, že vláda nechce počkať na podklad, ktorý bude odrážať skutočný stav v spoločnosti.
Opozičný poslanec sa tiež domnieva, že zákon môže spôsobiť chaos, jazykový babylon, prekračuje záväzky SR vyplývajúce z Charty regionálnych a menšinových jazykov a je deštrukčný. Upozornil, že otázka kvóra zatieňuje ďalšie dôležité ustanovenia a v tichosti sa prehliadajú nedostatky normy. Maďarič si myslí, že sme svedkami napĺňania politiky, ktorá bude vždy poukazovať na SR ako porušovateľa menšinových práv. „Nediskriminujte Slovákov v ich vlastnom štáte,“ uzavrel poslanec svoje vystúpenie.
Maďaričov kolega z klubu Dušan Jarjabek považuje novelu za absolútne zbytočnú. Nepozná nikoho, kto by mal záujem o túto úpravu. Poukázal len na zopár politikov a skrytú ambíciu vicepremiéra Rudolfa Chmela niečím zaujať. „Norma je mimo a nemá na Slovensku čo hľadať,“ podotkol.
Koaličný poslanec Ondrej Dostál (Most-Híd) vidí problém v prístupe slovenských vládnych garnitúr k národnostným menšinám. Podľa jeho názoru sú často vnímané ako nebezpečenstvo a riziko. Ak totiž štát chce rozšíriť práva národnostných menšín, správa sa podľa oponentov protislovensky. „Je to práve naopak, nie je dôvod takýmto spôsobom to vnímať,“ reagoval predstaviteľ koalície.
Nemá zmysel prijímať ďalšiu právnu normu, ktorá skomplikuje postavenie menšín na Slovensku, vyhlásil v rozprave k prerokovávanému návrhu novely zákona Dušan Čaplovič zo Smeru. Poslanec bol posledným vystupujúcim k návrhu Rudolfa Chmela. Písomne sa do rozpravy prihlásilo deväť poslancov, svoje názory prezentovali piati, štyria z nich vystúpia vo štvrtok a do rozpravy sa budú môcť prihlásiť zákonodarcovia ešte aj ústne.
Na to, aby obyvatelia obce mohli používať svoj menšinový jazyk v úradnom styku, má po novom stačiť, aby na základe posledného sčítania ľudu tvorili najmenej 15 percent obyvateľstva v obci. Toto sa má vzťahovať i na mestské časti Bratislavy a Košíc. Ochrana jazykových práv sa tým rozšíri na českú a chorvátsku menšinu. V jazyku menšiny majú v úradnom styku komunikovať aj zamestnanci orgánov verejnej správy. Zákon im ale neukladá povinnosť ho ovládať.