„Potom mám nielen povinnosti a nielen zodpovednosť, ale mám aj práva a môžem veci v dobrom slova zmysle ovplyvňovať. Peniaze nepôjdu cez rôznych providerov, ktorí ich potom prerozdeľujú,“ povedal minister v rozhovore.
Podľa ministra sa k takémuto systému financovania hlásia napríklad riaditelia štátnych gymnázií. „Vidia tento systém financovania priamo ako najčistejší, najtransparentnejší a najefektívnejší,“ dodal. Očakáva, že sa k tomu vyjadria pozitívne aj odborné verejné školy. So základnými školami je to trochu ťažší proces, poznamenal. Peniaze by mali školy dostávať prostredníctvom detašovaných pracovísk ministerstva, žiadnej špecializovanej školskej správy, ale išli by priamo podľa regiónov jednotlivým školám.
Tieto zmeny sa Čaplovič chystá pripravovať v spolupráci s odborníkmi na ekonómiu, financie, či verejnú správu. „Aby jasne zadefinovali tie rôzne možnosti, čo táto zmena v istom horizonte prinesie v prospech, respektíve neprospech, nášho školstva,“ povedal Čaplovič. Pripomenul, že v tomto volebnom období chcú urobiť zásadnú reštrukturalizáciu, racionalizáciu a optimalizáciu školskej siete. K prechodu škôl priamo pod rezort školstva by tak mohlo dôjsť v horizonte dvoch až troch rokov. Všetko však bude závisieť od toho, čo povedia experti a od dohody s regionálnymi samosprávami. Malo by to ísť aj ruka v ruke so zoštíhlením siete škôl.
Čaplovič pripomenul, že v Maďarsku bývalý premiér Péter Medgyessy nasypal 50 percent zdrojov do regionálneho školstva a situáciu to nevyriešilo. Súčasný maďarský premiér Viktor Orbán si preto povedal, že keď bude dávať peniaze od daňových poplatníkov, tak ich treba dávať priamo, a preto tieto školy takzvane „zoštátnil“. Čaplovič si vie niečo podobné predstaviť aj u nás. „Ak chceme urobiť na Slovensku racionalizáciu a optimalizáciu školskej siete, tak ja si to viem predstaviť len takýmto priamym spôsobom,“ povedal s tým, že nejde o zoštátnenie.
Na Slovensku sa podľa Čaploviča príliš urýchlila decentralizácia a pod samosprávu sa presunuli zadlžené školy. „Tá to samozrejme nemohla uniesť a štát akoby si očistil ruky od tých všetkých problémov, ktoré tam boli a prehodil to na samosprávu,“ poznamenal. Havarijné stavy škôl sa z časti podarilo riešiť vďaka európskym fondom a aj ministerstvo dáva ročne 15 miliónov eur na takzvané havarijné stavy škôl.