O jednom z nich rozhodol Ústavný súd pred pár dňami, ale kedy rozhodne o zvyšných podaniach, to si hovorkyňa súdu Anna Pančurová netrúfla povedať. „Na veciach sa priebežne pracuje, ale konkrétny termín nie je stanovený.“
Najnovšie odmietol senát Ústavného súdu sťažnosť bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, ktorý namietal, že bolo porušené jeho základné právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám. Toto rozhodnutie však nepredznačuje, ako skončia zvyšné návrhy a či sa tak otvorí cesta k vymenovaniu Jozefa Čentéša na čelo prokuratúry.
Ústavný právnik a poslanec KDH Radoslav Procházka hovorí, že posledné rozhodnutie „neprejudikuje ďalšie rozhodnutia v žiadnom rozsahu“. Poslankyňa SDKÚ a exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská si myslí, že pre prezidenta by malo byť posledné rozhodnutie senátu Ústavného súdu signálom. „Pretože neexistuje právna prekážka na to, aby vymenoval pána Čentéša do funkcie“.
Vlani v jeseni sa na Ústavný súd obrátil so sťažnosťou aj Jozef Čentéš. Žiadal, aby rozhodol, že prezident svojou nečinnosťou porušil jeho práva na prístup k volebným a iným verejným funkciám a na vstup za rovnakých podmienok do verejných služieb.
Tento rok sa na Ústavný súd obrátilo aj 60 poslancov parlamentu. Požiadali ho o výklad ústavy, keďže prezident Ivan Gašparovič nevymenoval zvoleného kandidáta Čentéša do funkcie generálneho prokurátora. Prezident podľa navrhovateľov vychádza z výkladu, podľa ktorého nie je viazaný lehotou, v ktorej má rozhodnúť, ani povinnosťou vyhovieť návrhu parlamentu na vymenovanie šéfa prokuratúry.
Poslanci sú však presvedčení, že správny výklad ústavy je taký, podľa ktorého je prezident o návrhu povinný rozhodnúť bez zbytočného odkladu. Návrhu nemusí podľa nich vyhovieť, ak zvolený kandidát nespĺňa zákonom a ústavou stanovené podmienky a ak bol zvolený v rozpore s pravidlami stanovenými pre voľbu kandidáta na šéfa prokuratúry.
O sťažnosti Čentéša, že prezident otáľaním s jeho vymenovaním zasahuje do jeho práv, bude rozhodovať senát Ústavného súdu a o návrhu poslancov celé plénum.
Prezidentov hovorca Marek Trubač potvrdil, že Ivan Gašparovič bude čakať, kým Ústavný súd nerozhodne o všetkých podnetoch v súvislosti s voľbou. „Na Ústavnom súde sa nahromadili podnety rôznych strán, tak prezident povedal potom, ako padne posledný verdikt Ústavného súdu, že mu už nič nebude brániť, aby rozhodol, či vymenovať, alebo nevymenovať pána Čentéša za generálneho prokurátora,“ povedal Trubač.
Poslankyňa Žitňanská hovorí, že sú veci, ktoré neznesú odklad a pre prezidenta neexistuje žiadna právna prekážka na vymenovanie Čentéša a to bez ohľadu na to, ako rozhodne Ústavný súd o návrhu poslancov. „Prezident by mal konať, lebo nesie zodpovednosť za riadny chod ústavných inštitúcií,“ dodala.
Jozef Čentéš pripomenul, že Ústavný súd nemá lehotu, dokedy musí rozhodnúť. „Môžem vyjadriť len svoje presvedčenie, že rozhodne v primeranej dobe na jeseň,“ povedal Čentéš. Doplnil, že nie je žiadna prekážka, ktorá by bránila jeho vymenovaniu. „Namietam nečinnosť pána prezidenta. Keby ma on vymenoval a bol činný, ústavnú sťažnosť zoberiem späť,“ dodal Čentéš.
V minulom volebnom období sa bývalej vládnej koalícii dlho nedarilo zvoliť nového šéfa prokuratúry v tajnej voľbe. Následne poslanci zmenili rokovací poriadok parlamentu, ktorým zaviedli možnosť tajnej i verejnej voľby. Nakoniec Čentéša zvolili vlani v júni v tajnej voľbe.
Premiér Robert Fico v júli Pravde povedal, že vládny Smer počká na Ústavný súd. „Ten povie, či prezident musí, alebo môže vymenovať pána Čentéša. Ak povie, že musí, tak ho prezident vymenuje a my to budeme rešpektovať. Ak povie, že môže, prezident ho môže aj nemusí vymenovať. Aj toto rozhodnutie budeme rešpektovať, nech už je akékoľvek. Až potom môže nastať situácia, že príde na rad plán B, teda predloženie návrhu na nového generálneho prokurátora,“ poznamenal.