17. januára 1991 – Mestský súd v Bratislave odsúdil Ľubora Masára (44) z Trnavy a Jána Molnára (61) z Bratislavy na doživotie. Obaja 23. augusta 1990 na parkovisku diaľnice A-25 zvanom Pucking v smere Wales-Linz v Rakúsku znásilnili a potom usmrtili občianku Holandska Gabriellu Widdershovenovú-Groenovú a ťažko zranili jej manžela Antonia J. Widdershovena. Stali sa prvými odsúdenými na doživotie slovenským súdom po novembrovej revolúcii v roku 1989.
13. septembra 1991 – Jiří Šouta (49) z Ostravy bol odsúdený mestským súdom v Bratislave. Trest si odpykáva v ČR. Páchateľ v skorých ranných hodinách 4. februára 1991 na prízemí budovy Obvodného veliteľstva Policajného zboru Bratislava IV nožom zavraždil službukonajúceho príslušníka, poručíka Milana Dobiáša. Šoutu už v roku 1982 Krajský súd v Ostrave odsúdil za trestný čin vraždy na 14 rokov, v roku 1990 ho však z výkonu trestu podmienečne prepustili.
2. februára 1993 – Tibora Polgáriho (43) z Nových Zámkov, Miloša Urigu (43) z Vranova nad Topľou a Ondreja Harvana z Pohorelej odsúdil Mestský súd v Bratislave. Odsúdení sa v roku 1991 výraznou mierou podieľali na brutálnej vražde piatich dozorcov v Leopoldove. Títo muži s ďalšími štyrmi páchateľmi ušli 23. novembra 1991 z Nápravnovýchovného ústavu v Leopoldove, počas úteku zabili piatich zamestnancov Zboru väzenskej a justičnej stráže. Polgári si v tom období odpykával trest odňatia slobody na 13 rokov za trestný čin vydierania, Uriga osem a pol roka za trestný čin lúpeže a Harvan 24 rokov za dvojnásobnú vraždu. Harvan spáchal 29. mája 1993 v cele leopoldovskej väznice samovraždu obesením.
20. augusta 1993 – Jozef Slovák (53) z Plaveckého Štvrtka bol odsúdený Mestským súdom v Bratislave. V priebehu rokov 1990–1991 zavraždil štyri ženy v oboch častiach bývalej federácie (ČR a SR). Za trestný čin vraždy už bol v roku 1982 odsúdený na 15 rokov, v roku 1990 ho však podmienečne prepustili.
19. októbra 1994 – Jaroslava Garaja (39) z Martina – Priekopy odsúdil Krajský súd v Banskej Bystrici. Tento brutálny delikvent 4. februára 1994 v dome v obci Dubové v časti Požehy v okrese Martin najprv zaškrtil manželku, sexuálne zneužil svoje maloleté dcéry, ktoré mali v tom čase tri a štyri roky a potom ich utopil vo vani. Rovnako usmrtil aj svojho ročného syna.
7. decembra 1994 – Ondreja Rigu (50) z Bratislavy odsúdil mestský súd v Bratislave. V priebehu rokov 1990–1992 zavraždil a po smrti sexuálne zneužil osem žien vo veku od 23 do 90 rokov a štrnásťročného chlapca. Zločiny páchal v Nemecku, Holandsku a na Slovensku.
16. decembra 1994 – Drahoslava Gembického z Padaroviec odsúdil Krajský súd v Banskej Bystrici. Páchateľ 14. marca 1993 v Padarovciach, okres Rimavská Sobota, drevenou nohou od kuchynského stola zavraždil starú mamu a otca.
24. mája 1995 – Róberta Mattu (33) a Viliama Hausera (34) z Bratislavy odsúdil Mestský súd v Bratislave. Obaja samopalom značky Škorpión 8. apríla 1994 v sklade firmy DUK, s. r. o., Bratislava na Starej Vajnorskej ceste zastrelili piatich občanov Vietnamu a paplónom zadusili dvojročné dieťa. Jedna z usmrtených žien bola v značnom štádiu tehotenstva. Páchatelia ukradli finančnú hotovosť v celkovej hodnote 1,1 milióna korún.
11. septembra 1995 – Štefan Mlynarovič (62) z Bratislavy bol odsúdený Mestským súdom v Bratislave. V júli v roku 1992 v bratislavskom byte zavraždil jedenásťročné dievča a susedu svojej priateľky. Tohto muža odsúdili už v roku 1976 za trestný čin vraždy na 25 rokov, ale v roku 1991 ho z väzenia podmienečne prepustili.
23. marca 2000 – Krajský súd v Trnave na doživotie odsúdil Jozefa Vígha z Čenkoviec a 37-ročného Stanislava Zimmermanna z Malej Lehoty. Obaja páchatelia si odpykávali 15– a 17-ročné tresty za vraždy v cele leopoldovského nápravnovýchovného zariadenia, kde skoro ráno 2. septembra 1999 koženým opaskom zahrdúsili spoluväzňa. Potom ho uložili do jeho postele a tam ho nechali ležať tak, aby pôsobil dojmom, že spáchal samovraždu.
16. júna 2000 – Viliama Feiglera (45)z Bratislavy odsúdil Krajský súd v Bratislave. Freigler spolu s tromi kumpánmi v júli 1997 v opustenom dome na Lamačskej ceste v Bratislave niekoľko dní brutálne mučili a následne zabili dvoch bezdomovcov. Odsúdený bol už v minulosti desaťkrát súdne trestaný.
17. októbra 2002 – Mareka Zivalu z Vranova nad Topľou (34) odsúdil Krajský súd v Nitre. Zločinec zaškrtil a okradol v rokoch 1996 až 1998 tri ženy v ČR a na Slovensku. Najvyšší súd potvrdil rozsudok 18. decembra 2002.
21. novembra 2002 – Ladislava Boldižára (29) odsúdil na doživotie Najvyšší súd SR. Zmenil tak rozsudok Krajského súdu v Nitre, ktorý ho odsúdil na 25 rokov väzenia. Boldižár pri Nových Zámkoch 16. júla 2000 na ceste smerom na Dvory nad Žitavou predbehol a zastavil vozidlom ďalšie auto, v ktorom sa viezla jeho manželka a svokrovci. Po hádke so svokrom, ktorý vystúpil z auta, nasledovala streľba, ktorou ho Boldižár smrteľne zasiahol do hrude. Potom v aute zastrelil manželku a svokru.
23. mája 2003 – Alojza Kromku, prezývaný Čistič, (37) odsúdil Krajský súd v Prešove na doživotie. Najvyšší súd SR pre procesnú chybu rozsudok zrušil. Krajský súd v Prešove ho 30. septembra 2003 opätovne potvrdil. Napokon rozsudok potvrdil i odvolací senát Najvyššieho súdu 10. júna minulého roku. Kromka v roku 1997 na východnom Slovensku a v Žiline zavraždil ženu a dvoch mužov. Okrem toho sa v šiestich prípadoch pokúsil o vraždu. Jeho zločinecká činnosť súvisela s aktivitami podsvetia.
22. septembra 2004 – Odvolací senát Najvyššieho súdu SR potvrdil doživotné väzenie pre 62-ročného Štefana Gemera, ktorý v auguste 2002 v obci Tupá zavraždil troch ľudí. Rozhodnutie súdu je právoplatné. Podľa odvolacieho súdu Krajský súd v Nitre vykonal všetky úkony a dokazovanie správne a verdikt o doživotnom väzení je zákonný. Dráma v Tupej sa odohrala 25. augusta 2002, keď sa Gemer, žijúci v kolónii s Rómami, dostal do sporu so svojimi susedmi. Samotár Gemer totiž svojim susedom predával alkohol a požičiaval peniaze. Spory vyústili v tragédiu – Gemer začal strieľať po svojom susedovi, pričom po jeho vražde zabil jeho ženu a ani nie ročného malého syna v kočíku. Gemer vo svojom besnení pokračoval a strieľal aj po ostatných susedoch, pričom dvoch zranil. Nato utiekol do hôr, kde ho polícia po dva a pol mesiacoch zadržala. Polícia u Gemera našla veľký arzenál zbraní – danubit, rozbušky, kušu, pušku a iné.
3. decembra 2004 – Na doživotné väzenie odsúdil senát Krajského súdu v Žiline Vladimíra L., ktorý počas svojho vražedného besnenia v septembri 2002 pripravil o život troch dôchodcov.
14. júna 2005 – Odvolací senát Najvyššieho súdu SR potvrdil doživotie pre Antona Tichého, ktorého 15. februára 2005 odsúdil Krajský súd v Žiline. Dvojnásobný vrah Tichý pripravil o život dvoch mužov. Oboch zabil v ich bytoch v Žiline. Prvého Štefana Gaduša šesťkrát bodol do hrudníka a raz do krku. Potom vrah jeho telo hodil do šachty. O dva roky neskôr v júli zavraždil Františka Kľučiara. Najprv ho zbil drevenou nohou od stola. Keď sa o deň neskôr vrátil do jeho bytu a zistil, že František ešte žije, dorazil ho. Následne zabalil jeho telo do deky a skryl za výťahom v šachte domu, kde František žil. Vraha odsúdil už v roku 1987 Karvinský súd na osem rokov za ublíženie na zdraví. Vo februári 1992 ho podmienečne prepustili. O tri mesiace na to vraždil.
12. októbra 2005 – Na doživotný trest odňatia slobody odsúdil Krajský súd v Trnave Henricha Masára obžalovaného z trojnásobnej vraždy, krádeže, nedovoleného ozbrojovania a brania rukojemníka. Vynesením rozsudku sa skončilo hlavné pojednávanie s 32-ročným mužom, ktorý v priebehu jedného týždňa v júli 2003 postupne zavraždil dve ženy a muža. Následne zobral ako rukojemníkov niekoľko členov jednej rodiny v obci Kaplna pri Senci. Henrich M. sa odvolal na Najvyšší súd SR, ten odvolanie 21. apríla zamietol.
21. apríla 2006 – Najvyšší súd SR potvrdil doživotný trest odňatia slobody pre trojnásobného vraha Henricha Masára a zamietol jeho odvolanie. Krajský súd v Trnave ho 12. októbra 2005 odsúdil na doživotie za trojnásobnú vraždu, krádež, nedovolené ozbrojovanie a bratie rukojemníka. Vrah sa voči rozhodnutiu krajského súdu odvolal.
3. mája 2006 – Špeciálny súd v Pezinku v kauze kyselinári odsúdil Jozefa K. na doživotie a Rastislava Š. na 25 rokov väzenia za to, že zavraždili trojicu tzv. bielych koní a pravdepodobne spolu s ďalšími spoločníkmi ešte ďalších dvoch. Potom ich rozpustili v kyseline. Obaja odsúdení sa odvolali. Definitívne o trestoch pre kyselinárov a ich spoločníkov rozhodne Najvyšší súd SR v novembri 2006.
31. októbra 2006 – Krajský súd v Banskej Bystrici zmenil rozsudok pre údajného slovenského vojnového zločinca Ladislava Nižňanského z trestu smrti na doživotie. Išlo vlastne o formálne zmenenie rozsudku smrti, ktorý na Slovensku neexistuje, na rozsudok doživotného väzenia v najťažšej nápravnovýchovnej skupine. Súd Nižňanského odsúdil už v roku 1962 na smrť za to, že sa ako veliteľ nacistickej jednotky Edelweiss zúčastnil na vyvraždení obyvateľov obcí Lubina, Prochoť, Ostrý Grúň, Kšina a Kľak. Za účasť na vraždách Nižňanského súdili aj v Nemecku, mníchovský súd ho koncom minulého roka spod obvinení oslobodil.