Hlas nominuje ako nástupcu Petra Pellegriniho na pozíciu predsedu parlamentu Richarda Rašiho, ohlásil v pondelok Erik Tomáš (Hlas) v diskusnej relácii Rádia Expres. Ešte po prezidentských voľbách sa ako možná náhradníčka spomínala aj podpredsedníčka Hlasu a ministerka hospodárstva Denisa Saková. Tomáš zároveň zopakoval stanovisko, že pozícia naďalej patrí Hlasu, budú sa dožadovať dodržania koaličnej dohody a vládneho programu. Náhradníkom za Pellegriniho, ktorému mandát skončil víťazstvom v druhom kole prezidentských volieb, je momentálne Peter Žiga (Hlas).
Debaty o možných nástupcoch Pellegriniho rozvíril počas víkendu predseda vlády Robert Fico (Smer), keď v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy vyhlásil, že „trojička“ v podobe prezidenta Pellegriniho, jeho ako premiéra a lídra SNS Andreja Danka ako šéfa NR SR by bola „ideálnym scenárom,“ pretože by poukazovala na stabilitu vládnej koalície a dynamicky plnila vládny program. „Absolútne najlepším riešením pre Slovensko by bolo, keby vo vládnej koalícii vznikla dohoda, aby bol prezidentom už zvolený Peter Pellegrini, predsedom vlády by bol Robert Fico a predsedom parlamentu by bol Andrej Danko. Toto by bolo pre vládnu koalíciu to najlepšie, to by boli tie tri Svätoplukove prúty, ktoré by potom fungovali,“ vyhlásil premiér. Pripustil, že ide iba o jeho politický názor, keďže rešpektuje, že post patrí podľa platnej koaličnej zmluvy Hlasu.
Danko však už po voľbách prezidenta hovoril, že SNS je pripravená rokovať o podmienkach fungovania koalície do budúcna, pretože sa po prezidentských voľbách zásadne mení politická mapa a neskrýval ani svoje ambície obsadiť predsednícke kreslo v parlamente. Pôvodne ho aj žiadal výmenou za podporu Pellegriniho v prvom kole prezidentských volieb, Hlas však takéto podmienky odmietol. „Budeme rešpektovať snem Hlasu, delegátov aj koaličnú zmluvu, ale chceme jasne povedať aj v stredu na koaličnej rade, že sme pripravení rokovať o podmienkach fungovania koalície do budúcna. Politická mapa sa zásadne mení,“ uviedol Danko v pondelok po druhom kole prezidentských volieb. Aj minister životného prostredia za SNS Tomáš Taraba v relácii TA3 V Politike v nedeľu povedal, že o Dankovi sa treba rozprávať. Nie je to však podľa jeho slov téma, ktorá by ohrozovala stabilitu koalície. „Nikto nikoho nevydiera, nejde o žiadny nátlak,“ zdôrazňoval Taraba.
Poslanec parlamentu Ľuboš Blaha (Smer) zas v O 5 minút 12 v nedeľu uviedol, že post nového šéfa Národnej rady budú v koalícii riešiť pravdepodobne až po júnových eurovoľbách. Zároveň podotkol, že ak by sa mal stať Danko predsedom parlamentu, vyžadovalo by to dávku veľkorysosti od Hlasu, Smer nárok Hlasu na post rešpektuje a verdikt ponechávajú na diskusiu Hlasu a SNS.
Politológ prešovskej univerzity Michal Cirner odpovedal na kľúčové otázky ohľadom súťaže o nového predsedu Národnej rady.
Má väčšie šance stať sa predsedom parlamentu Raši alebo Danko?
Ak SNS nedodá hlasy k zvoleniu kandidáta strany Hlas, nemajú šancu zvoliť daného kandidáta len v rámci koalície, keďže potrebujú minimálne 76 hlasov (koalícia vrátane SNS má 79 mandátov v parlamente). Potom už ostáva len sa spoľahnúť na opozíciu, čo nie je reálne, takže SNS môže blokovať voľbu predsedu parlamentu.
Je podľa Vás možné, resp. pravdepodobné, že by koalícia otvorila spoločnú zmluvu a Danko bol zvolený za predsedu parlamentu? Má dostatočnú podporu? Aké by to malo dôsledky na politický vplyv a postavenie jednotlivých členov vlády v koalícii?
Smer ako najsilnejšia strana koalície k tomu nabáda, pretože SNS je v koalícii problematickým prvkom s veľkými ambíciami čo sa týka postov a s ambicióznym predsedom Dankom. Smer potrebuje SNS upokojiť a nasýtiť, kedže SNS má vydieračský potenciál, môže rozbiť koalíciu. Ak by sa to podarilo, bolo by to oslabenie a politická porážka strany Hlas. Ak sa Hlas a SNS nedohodnú, je možné, že predseda parlamentu nebude v krátkej dobe zvolený.
Môže to mať vplyv aj na možné výmeny ministerských postov?
Môže to mať vplyv na všetko, SNS takto môže držať koalíciu v šachu. Táto koalícia nemá alternatívu, Hlas už nemôže vyskladať novú koalíciu s opozičnými stranami, je tam momentálne veľká politická priepasť. Takže buď budú vládnuť alebo to povedie k vládnej kríze.
Čo by takýto scenár znamenal pre Pellegriniho, prípadne Hlas, keď ešte cez víkend sa vyjadrili, že nezdieľajú názor s Ficom a koaličnú zmluvu meniť neplánujú?
Musia sa prispôsobiť novej politickej realite v duchu výroku Vladimíra Mečiara – nepriateľ, úhlavný nepriateľ, koaličný partner. Partneri v tejto koalícii si jednoducho nič nedarujú, aj keď majú záujem spoločne vládnuť.
Danko bol v minulosti predsedom NR SR, keď sa SNS dostala po parlamentných voľbách v roku 2016 do parlamentu a vstúpila do koalície so stranami SMER-SD, MOST-HÍD a SIEŤ. Je SNS oproti tomu obdobiu v silnejšej, alebo slabšej vyjednávacej pozícii?
V slabšej pozícii, ale robí oveľa agresívnejšiu politiku. Chcú politickými hrami zvrátiť zlý výsledok parlamentných volieb a získať viac ako im prislúcha. Majú už tri ministerstvá a chceli by aj predsedu parlamentu, tesne sa dostali do parlamentu. Asi nemajú čo stratiť, členská základňa SNS musí na predsedu Danka tlačiť, lebo musel uspokojiť rôzne skupiny, ktoré ani nie sú súčasťou SNS (Taraba a Kuffovci, Šimkovičová a Kotlár, Huliak a Michelko v parlamente atď.).
Akú úlohu v situácii zohrávajú blížiace sa eurovoľby?
Pre vládne strany už eurovoľby nie sú až také zaujímavé, skôr voliči opozície čakajú aktivitu ich politických zoskupení. Opozícia chce potvrdiť alebo zlepšiť pozície. Samozrejme, aj koalícia musí ukázať, že je silná (hlavne SNS, ktorá nemá v EP zastúpenie a Hlas, ktorý tam kandiduje prvýkrát), ale ich najviac zaujímali prezidentské voľby a kvôli nim sa cítia byť takzvane na koni. Politická legitimita volieb do EP je nižšia, pretože tieto voľby občanov Slovenska príliš nezaujímajú a je tam nízka účasť. PS by chcelo obhájiť víťazstvo z roku 2019 (vtedy v koalícii s Spolu).