„Pacienti úsporné opatrenia Všeobecnej nepocítia v prvej etape,“ uviedol. Neskôr už podľa neho áno, keď začne byť citeľný rastúci dlh nemocníc, prípadne odchod zdravotníckych pracovníkov. Očakáva sa, že sa zníženie platieb prejaví aj na oneskorených poplatkoch za energie či odvody.
„Aj naďalej sa tým bude v slovenskom zdravotníctve znižovať kvalita,“ upozorňuje Ottinger na dlhodobé dôsledky znižovania platieb v zdravotníctve.
O koľko peňazí nemocnice prídu, ešte jasné nie je. Vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni je však poistených najviac ľudí, 3 a pol milióna, keďže ju Ficova vláda zlúčila so Spoločnou zdravotnou poisťovňou. „Žiadne zmeny zatiaľ nenastali, takže je predčasné hovoriť o dopadoch,“ vyjadrila sa hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava Zuzana Čižmáriková. Dosahy nevedela odhadnúť ani banskobystrická nemocnica.
Nemocnice majú problémy už dnes s platbami prakticky zo všetkých zdravotných poisťovní. „Financovanie osobitne hradených výkonov zo strany Dôvery sa dá nazvať financovaním takmer na hranici vykorisťovania,“ spomenul Ottinger.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa chystá vykonať aj dohľad v Unione, ktorý má byť tiež zameraný na hospodárenie. V súčasnosti ho vykonáva aj v Dôvere, a to pre zlúčenie poisťovne s Apollom.
Predseda úradu Ján Gajdoš povedal, že existujú určité podozrenia, ktoré zatiaľ nechce prezentovať. Podozrenia sa podľa jeho slov týkajú hospodárskeho výsledku len jednej zo súkromných zdravotných poisťovní, nechcel však špecifikovať, ktorej.