Veľmi som sa bála, spomína Radičová

"Musím sa priznať, že som sa veľmi bála. Strach prišiel s prvými policajnými vlčiakmi na námestí. V tom čase som si vôbec neuvedomovala, že sviečková manifestácia je predohrou k väčšiemu pohybu," takto spomínala na svoju účasť na sviečkovej manifestácii 25. marca 1988 Iveta Radičová. Práve tento historický moment si pripomenulo na Hviezdoslavovom námestí odhalením pamätníka niekoľko stoviek ľudí.

25.03.2008 22:58
Spomienka na sviečkovú manifestáciu v Bratislave. Foto:
debata

„Toto bude pomník ľudí, ktorí nedržali šabľu, ale horiacu sviečku. A predsa dosiahli svoj cieľ,“ uviedol jeden z organizátorov tichého odporu Ján Čarnogurský. Ten tiež vyjadril nádej, že tak ako pomníky v iných mestách, aj tento bratislavský pamätník dodá ľuďom silu a odvahu.

Na spomienkovej slávnosti sa zúčastnili predovšetkým starší Bratislavčania. Mnohí z nich boli v centre diania aj na Veľký piatok pred dvadsiatimi rokmi. „Tento deň bol začiatkom vykúpenia Slovenska,“ povedal pre Pravda.sk jeden zo stoviek účastníkov spomienky. „Ľudia tam neprišli demonštrovať za politické zmeny, dožadovali sa skôr náboženského uvoľnenia,“ dodal. „Na námestie som sa nedostala, bezpečnostné sily nás vytlačili do bočných uličiek. Protestovali sme však za správnu vec, urobila by som aj dnes to isté,“ tvrdila staršia Bratislavčanka. Našli sa však aj takí, ktorí s vývojom udalostí od sviečkovej manifestácie spokojní neboli. "Na námestí som bola aj so synom. Neskôr ho aj vyhodili zo školy. Sme sklamaní, akým smerom sa v posledných rokoch spoločnosť uberá,“ skonštatovala prizerajúca sa žena.

Pamätník sviečkovej manifestácie je situovaný na trojuholníkovom podklade, ktorý symbolizuje Božiu moc, jeho kľúčovou časťou je kamenná polguľa s priemerom jeden meter osadená rezom hore. V reze polgule sú zapustené brúsené sklá, cez ktoré svieti svetlo ako symbol svetla sviece. Na pamätníku je krátky nápis „Na počesť sviečkovej manifestácie 1988“. Náklady na jeho vybudovanie sú viac ako jeden milión korún.

Bratislavská sviečková manifestácia z 25. marca 1988 vstúpila do dejín ako jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu. Manifestáciu za náboženské slobody a ľudské práva zorganizovali pred dvoma desaťročiami ľudia z tajných a vtedajšou mocou prenasledovaných katolíckych spoločenstiev. Požadovali vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplnú náboženskú slobodu a tiež dodržiavanie ľudských práv. Tým pôvodne náboženské podujatie získalo širší občiansky rozmer.

Na polhodinovú manifestáciu na Hviezdoslavovo námestie v Bratislave prišlo približne 2 000 ľudí, ďalšie tisíce boli v priľahlých uličkách. Manifestujúci vyjadrili svoj odpor horiacimi sviečkami a modlitbami. Štátna polícia reagovala násilím, proti manifestujúcim použila obušky a vodné delá. Desiatky ľudí, vrátane tých, ktorí sa v centre Bratislavy ocitli náhodou, zatkli a dlhé hodiny vypočúvali.

debata chyba