Urastený Horehronec s tromi malými deťmi je výnimočným zjavom. Keď pred viac ako desiatimi rokmi išiel študovať na konzervatórium, nemal ani tušenia, že skončí pri motorovej píle. Ale stalo sa. „Spievanie v opernom zbore ma veľmi bavilo, ale život v hlavnom meste mi nevyhovoval. Náhodne som sa dostal k rezbárstvu a začal som stružlikať. Najskôr obyčajným kuchynským nožom. Postupne som si zaobstaral náradie,“ vracia sa Kalman na začiatok umeleckej dráhy s drevom.
V roku 2004 začal ako prvý tenorista spievať v štátnej opere v Banskej Bystrici. Čoraz viac ho však bavilo aj rezbárstvo, ktorému sa venoval vo voľnom čase. Z dreva vyrábal postavičky, zvieratá a ľudové motívy. Tie potom väčšinou venoval ako darčeky príbuzným či priateľom z práce. „Po sezóne 2006/2007 som z opery odišiel. Teraz som už len externým operným spevákom. Živí ma drevo,“ podotýka.
Okrem sôch, väčšinou v životnej a nadživotnej veľkosti, sa začal venovať aj úžitkovému rezbárstvu. Sochy z dreva však zostali jeho doménou. Ako človek, ktorý sa nebojí experimentov Kalman nepoužíva len kladivo a dláto, ale aj motorovú pílu. „Chcel som dokázať, že aj týmto spôsobom sa dajú z dreva vytvoriť hodnotné diela,“ vysvetľuje.
Dnes už väčšinou pracuje len s týmto nástrojom. „Je pravda, že je to nebezpečné. Človek musí mať dobrú fyzickú kondíciu, aby to zvládol,“ zdôrazňuje tenorista, rezbár – s pílou v ruke. Chodí s ňou aj na rôzne festivaly, kde takto tvorí sochy priamo pred očami užasnutých divákov. Podobizeň českého speváka Jiřího Korna vyrezal len spamäti.
Statný tridsiatnik priznáva že jeho cieľom je s motorovou pílou vycestovať na medzinárodné súťaže rezbárov a reprezentovať Slovensko. Úplne zanevrieť však nechce ani na spev. „Keď dlhšie nespievam, chýba mi to,“ priznáva. S dôvetkom, že spev stále patrí k jeho trom životným láskam. Ďalšími dvoma sú práca s drevom a rodina.