„V bunkri pri Selciach nás bolo devätnásť a okrem mňa z nich už nikto nežije,“ hovorí s dojatím. Ani 66 rokov nedokázalo zmazať spomienky na ťažké chvíle, ktoré spolu prežili v mladosti, keď sa ako mnoho ďalších postavili proti nemeckým fašistom.
„Bol som aktívnym partizánom už pred Povstaním. Priznám sa, že som spočiatku nebol až taký odvážny, ako keď sme už boli v horách. Aj som sa bál, lebo v Bystrici bolo veľa zradcov, gardistov, ktorí ľudí udávali Nemcom,“ vracia sa do mladosti. Obavy mala aj jeho rodina. „Keď prišlo gestapo a pýtali sa mojej mamky, kde má syna, vždy sa nejako vynašla. Odbila ich s tým, že som vojak, ale nevie, kde som narukovaný,“ hovorí.
Pod velením sovietskeho kapitána Petrova prechádzali z jedného kopca na druhý. „Boli sme na Prašivej, Roháčovej či Kozom chrbte,“ vyratúva. Žili v bunkroch v neľahkých podmienkach, no najťažšie chvíle prišli po potlačení Povstania. „Nerád spomínam na to obdobie. Boli to otrasné dni, týždne, mesiace. V zime boli obrovské mrazy, aj mínus 28 stupňov. Nemali sme čo jesť, boli sme otrhaní, premočení, premrznutí. S odstupom času sa naozaj divím, že sme to vôbec prežili,“ dodáva.
Do pamäte sa mu navždy vrylo besnenie fašistov, ktorí sa im chceli pomstiť za postrieľaných nemeckých kadetov. „Chodili pravidelne cvičiť ráno spolu s našimi gardistami. Dokopy ich bolo okolo dvesto. Náš kapitán ich chodil pozorovať a raz nám povedal, že potrebuje päť, šesť ľudí na akciu. Prihlásil som sa dobrovoľne. Boli sme piati, vysokým snehom sme sa s automatmi brodili už o tretej ráno,“ spomína. Keď prišli na miesto, zaľahli a čakali na príchod kadetov. Vedeli, že sa blížia, lebo išli s poriadnym spevom. Ako sa zoradili, spustili sme paľbu. „Zahynulo ich tam asi 140. Na druhý deň sa rozpútalo peklo. Hory, kde sme mali bunkre, Nemci začali ostreľovať, bombardovať, delami strieľať. Bol to najhorší zážitok, na ktorý nikdy nedokážem zabudnúť,“ uzatvára svoj príbeh.
Na tohtoročných celoslovenských oslavách SNP v Banskej Bystrici sa zúčastnilo okolo 2 500 ľudí. Uskutočnili sa v komornejšej atmosfére ako vlani pri okrúhlom výročí. S príhovormi, v ktorých dominoval odkaz Povstania a jeho význam v boji proti totalite a za slobodu, vystúpil prezident Ivan Gašparovič, podpredseda parlamentu Milan Hort a na vlastnú žiadosť napokon aj druhý podpredseda Robert Fico.
Premiérka Iveta Radičová po položení venca v Pamätníku SNP pred slávnostným zhromaždením odišla z Banskej Bystrice do Kremnice. Svoju neúčasť na slávnostnom zhromaždení zdôvodnila tým, že pamiatku SNP si uctila v piatok, keď vystúpila s prejavom na Úrade vlády, kde prijala veteránov SNP a odovzdala im medaily Milana Rastislava Štefánika.