Sudca Najvyššieho súdu Miroslav Gavalec si myslí, že tento prípad mal dostať prednosť nielen pre znenie zákona. „Neviem si predstaviť urgentnejšiu požiadavku v demokratickej krajine ako disciplinárny podnet ministerky spravodlivosti na ,nemravné´ správanie predsedu najvyššieho súdneho orgánu,“ tvrdí Gavalec.
Ústavný súd dôvod na uprednostnenie veci nevidí. Podľa hovorkyne Anny Pančurovej vybavuje podania v zmysle zákonom jednoznačne stanovených lehôt, podľa poradia a považuje za korektné k nim pristupovať bez ohľadu na navrhovateľa a odporcu.
Trojmesačnou lehotou stanovenou zákonom o sudcoch a prísediacich sa Ústavný súd podľa Pančurovej necíti viazaný. Vysvetlila, že zákon o organizácii Ústavného súdu im lehotu na disciplinárne konanie nestanovuje. Takýto výklad Pravde potvrdili dvaja oslovení ústavní právnici – Ján Drgonec a Eduard Barány, ktorí sa zhodli v tom, že Ústavný súd by pri rozhodovaní o návrhu na disciplinárne stíhanie Harabina nemal byť časovo obmedzený.
Žitňanská navrhuje potrestať šéfa Najvyššieho súdu znížením platu na rok o sedemdesiat percent za to, že opakovane nevpustil k sebe kontrolu z ministerstva financií. Rovnaký trest žiada aj v prípade druhého disciplinárneho návrhu, kde Harabinovi vyčíta obchádzanie elektronickej podateľne.
Plénum Ústavného súdu rozhodne najprv o prijateľnosti návrhov Žitňanskej, potom o merite veci. Otázku stíhania predsedu Najvyššieho súdu riešil v minulosti iba raz. V roku 2007 nesúhlasil so stíhaním Milana Karabína, na ktorého podal návrh Štefan Harabin, vtedy minister spravodlivosti.