Rómske deti, ktoré sú často umiestňované do špeciálnych škôl spolu s hendikepovanými žiakmi, tam dostávajú menej kvalitné vzdelanie a redukované učivo, tvrdia.
Podľa Vlada Rafaela z Nadácie otvorenej spoločnosti, so segregáciou majú problém najmä postkomunistické krajiny Európy. „Ak to chceme zastaviť, tak musí byť zabezpečená dobrá školská legislatíva,“ poznamenal.
Neúmerné množstvo rómskych detí sa do špeciálnych škôl dostáva podľa neho aj na základe ekonomickej motivácie či rozhodnutia rodičov. Tí sú podľa neho ovplyvňovaní nielen finančne, ale aj faktom, že nevidia vyššie ciele pre svoje deti.
Laco Oravec z Nadácie Milana Šimečku povedal, že rómske deti, ktorých rodičia migrujú do zahraničia, dosahujú v tamojších školách lepšie výsledky. „Je to aj o schopnosti školy pracovať s každým dieťaťom.“
Podľa odborníkov v boji proti segregácii predbehlo Slovensko napr. Rumunsko, ktoré má v školskom zákone jasne zakázané segregovať, dokonca určuje sankcie za segregáciu.
Prítomnosť segregácie na Slovensku priznal vlani v októbri aj splnomocnenec vlády pre rómske komunity Miroslav Pollák. Táto tendencia je podľa neho otvorene podporovaná, od tolerovania negatívnych javov až po dobrovoľné rozhodnutia rodičov rómskych detí na ich preradenie do segregovaných tried.
Vláda Ivety Radičovej sa zaviazala, že urobí opatrenia proti segregácii v školách a nesprávnemu zaraďovaniu detí do špeciálnych škôl. V oblasti školstva chce vzdelávaním zvýšiť aj ich šance na integráciu do spoločnosti.
Knihu o segregácii napísal kolektív 15 autorov z deviatich mimovládnych organizácií neformálnej iniciatívy Nadácie otvorenej spoločnosti.