„O celej záležitosti nemám dostatok informácií, keďže ide o utajované skutočnosti,“ vyhovoril sa Krajcer. Keďže jeho ministerstvo zastrešuje médiá a v lete predložilo aj upravený tlačový zákon, Pravda sa naňho obrátila so žiadosťou o rozhovor. Na zaslané otázky však odpovedal iba všeobecným stanoviskom, kde sa postavil za Galka. „Ako novinár som zažil nelegálne praktiky tajnej služby v období mečiarizmu. V aktuálnom prípade je podstatné, či prípadné odpočúvanie bolo legálne,“ uviedol Krajcer.
Prečítajte si viac: Kauza odpočúvanie
Keďže podľa tlačového zákona je novinár povinný zachovávať mlčanlivosť a chrániť svoje zdroje informácií, odpočúvanie redaktorov Vojenským obranným spravodajstvom možno považovať za porušenie slobody slova. Novinári pri svojej práci totiž komunikujú i s politikmi, úradníkmi a ďalšími osobami, ktoré im často zverujú dôverné informácie „off record“, teda mimo záznamu. Tento dôverný vzťah medzi redaktormi a ich zdrojmi sa však Galkovým pričinením silno narušil.
Na otázku, či to nie je útok proti slobode slova, Krajcer neodpovedal. „Povinnosť zachovávať mlčanlivosť o zdroji sa nevzťahuje na prípad, ak ide o zákonom uloženú povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu,“ zastal sa Galka.
Podľa podpredsedu Slovenského syndikátu novinárov Zdenka Cho jednoznačne ide o závažné porušenie tlačového zákona a práva novinárov na ochranu svojich zdrojov. „Akým právom jeden štátny orgán, ktorý na to ani nemá kompetencie, viedol vyšetrovanie!? Ak sa dozvedeli o trestnom čine, mali to oznámiť orgánom činným v trestnom konaní, nie viesť vlastné vyšetrovanie! To je nemysliteľné,“ reagoval Cho.
Ako dodal, situácia sa týka aj ministra kultúry a mal by k tomu zaujať rázny postoj. Zároveň však pripustil, že to ťažko možno očakávať vzhľadom na to, že ho s Galkom spája rovnaká stranícka príslušnosť.