Od budúceho mesiaca budú pacienti platiť celú sumu za lieky proti bolesti či za sirupy pre deti. Ministerstvo zdravotníctva ich totiž vyhláškou preradilo medzi takzvané doplnkové lieky. Patrí k nimi napríklad Ibalgin 400, ktorý doteraz stál 3,59 eura, po novom zaň pacienti zaplatia 5,80 eura. Drahší bude aj Brufen, oproti pôvodným 4,90 eura sa jeho cena zvýši na 7,11 eura. Cena Brufenu vo forme sirupu pre deti stúpne z 1,65 eura na 3,61 eura. Viac od apríla pacienti zaplatia aj za Bioparox, ktorý sa používa pri zápale dýchacích ciest, či za Algifen na bolesti žalúdka.
Viceprezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ upozorňuje, že ide o lieky, ktoré patria medzi najužívanejšie. „Sú to síce lieky, ktoré sa dajú nahradiť, ale vyvstáva tu otázka, či namiesto toho lekári nebudú pacientom predpisovať tie, ktoré sú drahšie,“ povedal.
Ako už raz Pravda informovala, od apríla budú mať hlbšie do vrecka aj pacienti, ktorí sa liečia na žilové ochorenia. Zdražieť by mal totiž druhý najpredpisovanejší liek Detralex. Ten pritom nemá žiadnu adekvátnu liekovú náhradu. Odborníci preto nechápu, prečo bol preradený medzi doplnkové. „Jeho účinnosť dokázali mnohé štúdie. Vďaka svojmu unikátnemu protizápalovému účinku dokáže zmierniť či odstrániť bolesť a opuchy končatiny, urýchliť hojenie vredu predkolenia a zmierniť bolesti a opúchanie po operácii či sklerotizácii žíl,“ povedala Viera Štvrtinová zo Slovenskej angiologickej spoločnosti.
Od júna, keď začne platiť vyhláška, ktorá zavádza skupinovú úhradu liekov, zase zdražejú takzvané statíny. Tie majú v liečbe široké využitie. Primárne sa používajú pri zvýšených hladinách cholesterolu v krvi. Odporúčané sú aj pre pacientov s aterosklerózu, vysokým krvným tlakom či pre diabetikov. „Dôležité sú pre pacientov preto, lebo spomaľujú proces aterosklerózy, ba niektoré druhy dokonca vedia tento proces aj zvrátiť,“ povedal prednosta internej kliniky košickej univerzitnej nemocnice Daniel Pella, ktorý nepovažuje tieto zmeny za šťastný krok. „Medicína vo svete ide čím ďalej tým viac cestou takzvanej personalizovanej medicíny. To znamená, že liečba je ušitá na mieru pacientovi a nie, že jeden liek je tu k dispozícii na všetko a pre všetkých. Mnoho pacientov bude týmto opatrením z môjho pohľadu diskriminovaných,“ hovorí Pella.
„Prakticky na každé ochorenie existuje viacero druhov liekov. Lekár má možnosť z počtu plne hradených liekov predpísať pacientovi liek bez doplatku alebo s minimálnym doplatkom,“ tvrdí hovorkyňa ministerstva Katarína Zollerová s tým, že z viac ako 5 500 liekov je 2 098 bez doplatku pacienta. S doplatkom do jedného eura by ich malo byť 3 002.
Lekárnici aj lekári však tieto tvrdenia vyvracajú. Rovnako ako Detralex ani statíny nemožno napríklad u pacientov po srdcovom infarkte nahradiť inými liekmi. Napriek tomu sa ministerstvo rozhodlo vyhláškou zmeniť spôsob ich úhrady, čo odôvodňuje tým, že ušetrí zhruba 30 miliónov eur.
„Jediný, kto zaplatí menej a bude mať viac, sú v tomto modeli zdravotné poisťovne,“ oponuje Štefan Mesároš zo Slovenskej asociácie farmaceutických spoločností. „V extrémnom prípade, keď pacient bude potrebovať nový liek, ale úhrada zdravotnej poisťovne nebude postačovať, bude takýto človek donútený doplácať výrazné sumy za liečbu, na ktorú má zákonný nárok na základe zdravotného poistenia,“ varoval.
Ako navyše zdôraznil Pella, preventívna liečba je v konečnom dôsledku oveľa lacnejšia ako liečba závažnejších komplikácií. „Statíny sú relatívne lacné, pretože vedia zabrániť kardiovaskulárnej i celkovej úmrtnosti, znížiť počet hospitalizácií, infarktov, mozgových príhod a ich následkov – iniciálny vstup niečo stojí, ale táto liečba je v prvom rade preventívna a neskôr prináša obrovské benefity pre spoločnosť,“ priblížil prednosta internej kliniky košickej nemocnice.