Za rozprávkového manžela vďačí kométe

Pred tromi rokmi, keď sme sa naposledy zhovárali, ste nevedeli povedať, ako dlho sa ešte zdržíte na Havajských ostrovoch. Dva roky určite, potom sa vraj uvidí, prehodili ste.
Áno, lebo na najbližšie dva roky som tam vtedy ešte mala istú prácu s projektmi kozmických misií EPOXI a Stardust-NExT.

Najmä tá druhá misia vás mimoriadne zaujímala, bola totiž svojím spôsobom návratná, však?
Ešte v roku 2005 som sa zúčastnila v tíme NASA na príprave a vyhodnocovaní plánovanej zrážky kozmickej sondy Deep Impact s kométou 9P/Tempel 1. Po vyslaní projektilu na túto kométu sa však na jej jadre uvoľnilo množstvo prachových častíc, ktoré úplne zahalili výhľad na kráter počas preletu sondy.

Vyvrhnuté mikroskopické prachové častice vám znemožnili získať o ňom akékoľvek informácie?
Presne tak a zo Zeme nie sme schopní nasnímať detaily krátera. Preto sa NASA rozhodla pokračovať v tomto projekte a nasmerovať staronovú družicu Stardust (tak sa volala pôvodne) ku kométe v roku 2011. Hlavným cieľom misie Stardust-NExT bolo preletieť v blízkosti jadra a s veľkou presnosťou určiť tvar, hĺbku a rozmery vytvoreného krátera, ako aj chemické zloženie materiálu na povrchu jadra a v okolí krátera.

A podarilo sa to?
Misia Stardust-NExT bola úspešná a naplnila moje očakávania z pracovného, ako aj osobného hľadiska. Pre mňa osobne bola doslova osudová. Družica preletela na Valentína 14. februára 2011 iba 180 km od jadra kométy Tempel 1.

To musel byť len okamih?
Prelet družice popri jadre kométy bol iba niekoľkominútový. Preto bolo treba navigovať družicu tak, aby v danom čase bola presne na mieste vytvoreného krátera. Išlo o nesmierne náročnú operáciu, ktorá si vyžiadala roky pozorovania a modelovania rotačnej periódy. Družica úspešné obletela okolo jadra s niekoľkosekun­dovou presnosťou, čo bolo nesmierne dôležité.

Čo sa tým dosiahlo?
Vďaka tomu sme získali snímky s vysokým rozlíšením, ktoré nám umožnili jasne rozpoznať kráter vytvorený projektilom z Deep Impact na jadre kométy.

Aká úloha pripadla v príprave tejto misie vám?
Úspech celej misie závisel od presného vypočítania rotácie jadra v roku 2011. So sekundovou presnosťou sme rotačnú periódu museli poznať už začiatkom januára 2010. Vtedy sme totiž mali jedinú príležitosť správne nasmerovať družicu Stardust-NExT na jej prelet okolo kométy. Počas dvoch mesiacov, ktoré tomu predchádzali, som pozorovala kométu na 2,2-metrovom ďalekohľade z Mauna Kea a viedla tím kolegov, ktorý okamžite spracovával a vyhodnocoval pozorovania získané ostatnými ďalekohľadmi. Na ich základe sa vypočítala rotácia jadra v deň D, čiže 14. februára 2011.

Už ste naznačili, že táto misia zmenila zásadným spôsobom aj váš osobný život. V čom sa to prejavilo?
Zodpovedný za navigovanie družice Stardust-NExT bol vtedy môj priateľ Steven Chesley z laboratórií JPL (Jet Propulsion Laboratory) Kalifornského technologického inštitútu v Pasadene. Na základe mojich pozorovaní a vypočítanej rotačnej krivky jadra zistil a namodeloval so sekundovou presnosťou predpokladanú pozíciu kométy v čase preletu družice. Keďže Steven je nielen nesmierne úspešný nebesky mechanik, ale aj nápaditý romantik, požiadal ma osem hodín pred preletom o ruku.

Ako to urobil?
Na rannej porade pred celým naším vedeckým tímom s použitím počítačovej prezentácie a so snubným prstienkom vyrobeným klenotníctvom – Stardust!

A stalo sa to na Valentína – fantastické… Tak preto ste sa nám teraz ozvali zo Stevenovej Kalifornie, a nie z Havajských ostrovov ako pred tromi rokmi?
Nikdy by som neočakávala, že jedna kométa môže takto zmeniť môj život. Po zasnúbení počas úspešnej Stardust-NExT misie som sa vrátila na Havaj dokončiť rozrobené projekty a chystať našu svadbu. Keďže Steve sa zúčastňuje na príprave všetkých planetárnych misií NASA a svoju prácu nemôže robiť nikde inde ako v laboratóriu JPL, musela som sa dočasné rozlúčiť s Havajskými ostrovmi. Ale dúfam, že to nie je natrvalo. Ako sa hovorí – v živote nemôžeme mať všetko a mám to šťastie, že som si našla úžasného manžela a spolu s jeho dvoma deťmi, Fionou a Emorym, mám rodinu, po ktorej som celý život túžila.

Aké sú to veľké deti?
Musím sa priznať, že to bola pre mňa poriadna zmena. Slobodná a ničím neviazaná astronómka sa zrazu stáva manželkou a matkou dvoch stredoškolákov. Emory mal teraz šestnásť a Fiona bude mať koncom roka štrnásť.

Steven bol vdovec?
Nie, je to zložitejšie. Ako rozvedený sa v starostlivosti o deti striedal s bývalou manželkou. Dohoda je teraz taká, že my ich máme každý druhý týždeň. Smejem sa, že týždeň ,,makáme" okolo detí a sme úplná rodina, potom sme zase týždeň bezdetní a akoby na svadobnej ceste.

Ale zvykli ste si?
Všetci sme to zatiaľ zvládli na výbornú najmä vďaka úžasnej chápavosti a podpore môjho manžela a priateľskej a bezstarostnej povahe jeho detí. Už si ani nepamätám, aké to bolo predtým, lebo čo mám teraz, ma napĺňa šťastím a spokojnosťou.

Bol to dlhoročný vzťah? Ako a kedy ste sa vlastne spoznali?
So Stevenom sme sa spoznali pred necelými tromi rokmi, keď sme obaja začali pracovať na misii Stardust-NExT a od prvého stretnutia to medzi nami iskrilo, aj keď možno nie práve romanticky. Ja som kométu pozorovala a on na základe mojich pozorovaní modeloval jej rotačnú krivku. Na prvom stretnutí mi vyčítal, že niektoré moje pozorovania sú zlé, lebo nesúhlasia s jeho modelom. Odpovedala som, že jeho model musí byť zlý a treba ho prerobiť, lebo to je iba teória a moje pozorovania sú realita. Keďže sme sa nevedeli dohodnúť, kto má pravdu, zobrala som Stevena na pozorovanie na Mauna Kea a počas nasledujúceho pol roka sme mali pravidelné pracovné stretnutia. Ale to, čo iní videli pri pohľade na nás dvoch od začiatku, my dvaja sme pochopili až na Vianoce v roku 2009.

Vráťme sa ešte k vedeckým výsledkom misie Stardust-NExT. Čo objavné alebo prekvapujúce prinieslo štúdium snímok krátera na kométe Tempel 1?
Dlho sme nevedeli, čo sa dá očakávať od krátera v jadre kométy. A vlastne preto sme ho vytvorili a skúmali. Čo sme videli pri prelete sondy Stardust-NExT, boli splývajúce okrúhle priehlbiny, ktoré naznačujú, že tam bola erózia, spôsobená unikajúcimi plynmi. Ďalej sme spozorovali opätovné nahromadenie prachovej hmoty, ktorá dopadla naspäť na povrch krátera po vyvrhnutí. Toto všetko nám napovedá o zložení jadra kométy.

Porovnanie snímok urobených kamerami sond Deep Impact a Stardust-NExT ukázalo, že v priebehu niekoľkých rokov prišlo k odpareniu alebo erodovaniu 20 až 30 metrov hrubej vrstvy z povrchu kométy. O čom to môže svedčiť?
Výskum tohto i ďalších zistených javov pokračuje a na definitívny výklad si teda treba ešte počkať. Už dnes je však zrejmé, že prelety oboch sond posunuli hranice nášho poznania komét.

Vo vlastnej vedeckej práci ste sa venovali aj astrobiológii a spojili ste ju s výskumom komét. Dostal sa život na Zem z okolitého vesmíru práve zásluhou komét?
Vieme, že o vznik života na Zemi sa kométy určite zaslúžili, ale neboli jediné. Vedecky sa to dá dokázať podľa zloženia a množstva deutéria (stabilný izotop, vyskytujúci sa v prírode namiesto ľahkého vodíka) alebo ťažkej vody. Vieme, že zloženie deutéria na Zemi je porovnateľné s tým na kométach, ako aj na niektorých asteroidoch, ale istá zložka nám stále chýba. Kométy samy osebe nemohli priniesť na Zem celkové množstvo vody, potrebné na vznik života.

Tá chýbajúca zložka sa nedá zistiť?
Problém je v tom, že zmerať zloženie a množstvo deutéria s dostatočnou presnosťou na kométach, ako aj iných malých telesách v slnečnej sústave s pomocou ďalekohľadov je veľmi ťažké, priam nemožné. Dúfajme, že na tuto otázku nám v roku 2014 odpovie misia európskej kozmickej sondy Rosetta, ktorá pristane na kométe a prinesie vzorky z jej povrchu.

Ruský astronóm Andrej Finkelstein nedávno vyhlásil, že ľudstvu sa podarí objaviť mimozemský život už do najbližších dvadsať rokov. Lebo až sto z doteraz objavených exoplanét vraj pripomína našu Zem. Čo si o tom myslíte?
Ja verím, že niekde vo vesmíre je iný život. Súčasné objavy exoplanét sú toho dôkazom. Otázne však je, v akej podobe sa nám mimozemský život predstaví. Organické zlúčeniny, jednobunkové organizmy – aj to je život.

Ale mikroorganizmy nemôžu s nami komunikovať.
Zaiste, no pravdepodobnosť, že by sa nám podarilo objaviť mimozemský život na rovnakej vývojovej fáze, v akej sa teraz nachádzame my, je blízka nule.

Kedy ste vlastne objavili pre seba astronómiu a akú zásluhu mal na tom váš otec, známy slovenský astronóm Eduard Pittich?
Môj otec, ako aj mama majú obrovskú zásluhu na tom, čo som v živote dosiahla a kto som. Vďaka ich podpore som mala bezstarostné detstvo a astronómiu som mala okolo seba vlastne od kolísky. Otec bol ten, čo ma brával so sebou do hvezdárne, ukazoval mi nočnú oblohu, súhvezdia a planéty. Umožnil mi snívať s otvorenými očami, ale najmä uveriť, že všetko je v živote možné, keď to veľmi chceme.

Ako ste sa dostali pracovať na Mauna Kea? To ste boli taká dobrá študentka?
Nebola som zlou študentkou, ale určíte boli aj lepší. Bavilo ma spoznávať nepoznané, ale hlavne som sa nebála osloviť iných a pýtať sa na všetko, na čo som nepoznala odpoveď. Navyše som mala aj obrovský kus šťastia. Po obhájení doktorandúry v Slovenskej akadémii vied som si podala žiadosť o ,,NATO grant“ pre začínajúcich vedcov z východného bloku. Grant som dostala a mohla som si vybrať ročný pobyt v USA. Keďže som vodný živel a mám rada more, Havaj bolo moje vysnívané miesto pod slnkom. Po roku mi na tamojšej univerzite ponúkli možnosť zostať dlhšie a začala som pracovať pre misie NASA. Tak sa môj ročný pobyt predĺžil na dvanásť rokov.

A čo vás priviedlo k výskumu komét?
Bola to kométa Halley v roku 1986. Fascinoval ma jej mysticky pôvod, viditeľný chvost a fakt, že ju môžeme vidieť iba každých 75 rokov.

Už by ste dokázali povedať, čo vám dalo tých dvanásť rokov práce na Mauna Kea alebo si to žiada väčší časový odstup?
Práca na Havaji bola pre mňa úžasnou školou nielen astronómie, ale aj života. Dlhodobá možnosť práce na najväčších ďalekohľadoch s rôznymi prístrojmi mi dala úžasnú prax a vedomosti, ktoré sa nedajú získať z kníh. Stovky dlhých nočných hodín strávených pri ďalekohľade ma naučili trpezlivosti, presnosti a najmä umeniu okamžite sa rozhodnúť v kritickej situácii.

Dobre, ale ako chcete tieto pozorovacie schopnosti a skúsenosti zúročiť v Pasadene?
Vďaka nim môžem teraz žiadať grantové agentúry o finančnú podporu projektu, ktorý by som chcela uskutočniť s použitím metrového ďalekohľadu, patriacemu laboratóriu JPL. Išlo by o pozorovanie a monitorovanie blízkozemných asteroidov, najmä tých, čo by mohli v budúcnosti ohroziť našu planétu a dopadnúť na Zem. Aj keď sa doma smejeme, že ja som kométa a Steven je asteroid. On sa totiž venuje výskumu asteroidov a je v NASA odborníkom na asteroidy, ktoré by mohli byť potenciálnou hrozbou pre Zem. Má za úlohu vypočítať ich dráhu, kedy a kde by k niečomu takému mohlo prísť.

Pomáhali by ste manželovi?
On je teoretik, odborník na nebeskú mechaniku, čo je vedná disciplína, ktorá sa zaoberá opisom pohybu kozmických telies a určovaním ich dráh. Pre svoju prácu potrebuje pozorovania, nuž a ja som pozorovateľka. A hoci mám kométy radšej, nemám nič proti asteroidom.

A navyše nemáte teraz prístup k takým veľkým ďalekohľadom, ako sú na Mauna Kea…
Veď práve, je tu menší ďalekohľad, ktorý sa viac hodí na pozorovanie asteroidov. Ale na kométy určite nezanevriem. S manželom sa veľmi dobre pracovne dopĺňame. V týchto dňoch sme spolu pripravili program a požiadali o ďalší pozorovací čas pre našu osudovú kométu Tempel 1 na Palomar päťmetrovom ďalekohľade v Kalifornii. Je to vlastne náš prvý manželský projekt.

Je vôbec možné, aby kométy alebo asteroidy, ktoré život na Zem kedysi priniesli, ten istý život v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti zničili?
Zrážka s kométou či asteroidom nám stále hrozí, a preto nemožno bezpečnosť našej Zeme zanedbávať. NASA aj európske vesmírne agentúry podporujú výskum blízkozemných asteroidov, ktorých dráhy križujú obežnú dráhu Zeme. Počas každej noci niekoľko vyhradených ďalekohľadov monitoruje vesmír a snaží sa objaviť najmä tie malé, s priemerom niekoľko sto metrov.

Tie by Zem hádam nezničili?
Nespôsobili by síce globálnu katastrofu a vyhynutie života na Zemi, ale mohli by úplné zničiť celé mestá a krajiny. Mám výhodu, že môj manžel sa dozvie ako prvý, ak je takéto teleso objavené a jeho hlavná práca v JPL je okamžite po objavení vypočítať, či by nás ten-ktorý asteroid mohol v budúcnosti ohroziť a zraziť sa so Zemou. Ak zistí, že je tam akákoľvek malá pravdepodobnosť zrážky v budúcich 50 či 100 rokoch, okamžite sa začne takéto teleso intenzívne pozorovať. Tým sa spresní jeho obežná dráha a zároveň sa potvrdí alebo vyvráti pravdepodobnosť zrážky.

To bol zrejme aj prípad asteroidu Apophis, pozorovaného pred dvoma mesiacmi, ktorý by mal podľa vtedy medializovaných správ zasiahnuť Zem už 13. apríla 2036…
Podľa manžela je tu pravdepodobnosť zrážky taká malá, že nie je prečo sa obávať. Každý týždeň má však pozorovania iných novoobjavených asteroidov, ktoré musí okamžite spracovať a vyhodnotiť, keďže naznačujú možnosť zrážky. Čím je teleso menšie, tým je ťažšie ho objaviť a zvyčajne sa objaví až po dopade na Zem ako meteorit. Vo výnimočných prípadoch je to iba niekoľko hodín či dní pred potenciálnym dopadom na Zem.

Už sa pozoroval takto avizovaný dopad?
Zatiaľ jediná zrážka, ktorej priebeh sa celý čas pozoroval, sa stala v jeseni 2008, keď maličký štvormetrový asteroid vletel do našej atmosféry, rozpadol sa a dopadol na Sudánsku púšť. Steven bol o jeho objavení informovaný telefonicky ráno o ôsmej hodine. Len dve hodiny na to už mal presne vypočítanú dráhu letu, miesto a čas dopadu. Keďže to bolo v neobývanej časti púšte, nepodnikli sa žiadne záchranné opatrenia. Asteroid dopadol na púšť dvanásť hodín po objavení, iba niekoľko metrov od vypočítaného miesta.

Nevylučujete teda ani zrážku s veľkým asteroidom alebo kométou?
Zrážka s asteroidom alebo kométou je reálna a môže sa stať kedykoľvek, ale, ako sa hovorí, máme šťastie v nešťastí. Prevažné množstvo, viac ako 90 percent, veľkých telies s priemerom vyše jeden kilometer, ktoré by nás mohli ohroziť, sú už objavené a ďalej monitorované.

Nemôžu sa však objaviť noví „votrelci“ a nebezpečne sa priblížiť k Zemi?
Nové telesá, ktoré ešte iba objavíme, sú vďaka svojej veľkosti jasné a pravdepodobne budú spozorované v dostatočnej vzdialenosti od Zeme, aby sme mohli podniknúť kroky potrebné na odchýlenie ich dráhy alebo rozbitie ich hmoty na menšie časti.

Ako vo filme Deep Impact?
Nejako tak, NASA má na to špecializovaný tím odborníkov na obranu a ochranu vesmíru, ich poznatky sú však, prirodzene, predmetom utajenia.

Ale pripomenul vám projekt, na ktorom ste pracovali, aspoň niečím scény z rovnomenného fantazijného filmu?
Rozhodne sme neprežívali také krušné chvíle ako hrdinovia slávneho filmu, ktorý, mimochodom, vznikol oveľa neskôr, ako autori nášho projektu preň vybrali názov. V rámci našej vesmírnej misie našťastie nikomu nešlo o život a naša Zem nebola ohrozená.

Nemáte však z možnej zrážky kométy alebo asteroidu so Zemou nočné mory?
Vôbec nie. Pravdepodobnosť, žeby sa také niečo stalo počas nášho života alebo života našich detí, je veľmi malá. Ak sa to stane vo vzdialenej budúcnosti, pôjde o prirodzený cyklus vývoja, vzniku a zániku a tomu sa nedá zabrániť. Napokon, vďaka podobnej zrážke vznikol život na našej planéte.

Teraz žijete priamo v Pasadene?
Bývame v historickom mestečku Monrovia pri Pasadene. Manžel tam pracuje v JPL a mám tam namierené i ja, len som si po hektickom sťahovaní a zmenách v mojom živote zobrala chvíľu voľno na udomácnenie a zabývanie sa.

Čitateľom treba azda vysvetliť, že všetko, čo odštartovalo z územia USA do vesmíru bez ľudskej posádky, bolo navrhnuté a riadené z Laboratória prúdových pohonov, čiže z JPLv Pasadene. Poďme však ďalej. Vydali ste sa za kolegu astronóma. Aké to má výhody?
Život s ním je úžasný, vie ma potešiť maličkosťami, rozosmieva ma, veľa spolu cestujeme, obaja mame radi šport, stanovanie, turistiku. Sme stvorení jeden pre druhého, akoby sme si boli súdení. Výhoda mať manžela astronóma je v tom, že si vieme jeden druhému poradiť a pomôcť v pracovných záležitostiach. Máme veľa spoločných kolegov a projektov, a keď idem s manželom na služobnú cestu či konferenciu, necítim sa iba ako jeho manželka, ale aj ako kolegyňa, ktorá môže prispieť do diskusie.

Manžel je však zároveň cudzinec. Aký je život Slovenky s Američanom?
Byť vydatá za cudzinca je občas kopa zábavy, keď ani po piatom opakovaní manžel nechápe, čo od neho chcem a musím mu to vyhláskovať, lebo ho mätie môj prízvuk. Na druhej strane sa manžel desí, keď zistí, že po roku spoločného bývania sa na neho nalepili niektoré moje nesprávne anglické gramatické spojenia. Najväčšie rozdiely, ktoré sme zatiaľ zažili, sú v rôznych tradíciách a zvykoch.

Tie sa asi najviac prejavia počas vianočných sviatkov.
Mali sme slovenské Vianoce s rybou, zemiakovým šalátom a dokonca aj s makovými šúľancami a na obed sme mali pečeného moriaka podľa americkej tradície. S Fionou sme napiekli medovníky a iné vianočné pečivo. Fiona vyzdobila všetky medovníky a vyhlásila, že to sú jej najobľúbenejšie cukrovinky. Takže som musela piecť medovníky aj na túto Veľkú noc, ktorá bola naša prvá spoločná. Emory nám pomáhal vyfúkať vajíčka a Fiona ich namaľovala a voskom vyzdobila.

Šibalo sa alebo polievalo?
Jedno i druhé. Musím povedať, že manžel zvládol veľkonočný pondelok a so svojou šibačkou by uspel aj na Slovensku. Ja som čakala, že bude oblievačka hneď ráno a on si pekne a zákerne počkal až na raňajky a oblial a vyšibal ma vonku na terase a ešte k tomu v deň mojich 40. narodenín. Taká ozajstná nevýhoda v manželstve s cudzincom je, že ho neviem naučiť na makové a tvarohové rezance. Steve ich zo slušnosti zje, ale nie je to jeho obľúbené jedlo. Zato hovädzí guláš, rezne, sviečkovú s kysnutou knedľou či krupičnú kašu si nevedel vynachváliť. Takisto je veľmi milé a občas aj žartovné, keď sa deti snažia rozprávať po slovensky. Steven sa začal učiť hneď, ako sme sa spoznali, aby sa mohol dorozumieť s mojou mamou. Fiona s Emorym pochytili veľa odvtedy, čo máme psíka Komét (dostala som ho vlani na Mikuláša), keďže ja sa s ním rozprávam slovensko-anglicky.

Čo hovoríte na „mániu“ pomenovať novoobjavené planétky po rôznych celebritách alebo mestách či mestečkách?
Nebudem to komentovať, čo sa však týka astronómov, tak tu ide o dlhodobú tradíciu a prejav ocenenia či vďačnosti za úspechy v práci, v reprezentácii alebo za niečo jedinečné. Môj otec, manžel a ja máme každý planétku pomenovanú podľa seba. Dostali sme ich od rôznych kolegov, ich objaviteľov.

Vy sama ste nejakú objavili?
Objavila som už niekoľko planétok a jednu som pomenovala Mauna Kea. Z vďačnosti a na znak úcty k mystickej sopke, ktorá ma dostala bližšie k hviezdam a ukázala mi cestu životom.

Kúpili ste si už pozemok na Mesiaci? A vôbec, čo si myslíte o kozmických „obchodoch“ tohto druhu?
Nie, pozemok na Mesiaci nevlastním a som sklamaná, že rôzni špekulanti bohatnú na nevedomosti ľudí. Vesmír sa nedá predať a kúpiť a takéto kšeftovanie je ponižujúce a úbohé. Je mi ľúto ľudí, ktorí naletia na podobné podfuky.

Mnohí ľudia si vás pamätajú ako skvelú plavkyňu a „železnú ženu“. Pokračujete v tom aj v Kalifornii?
Musím sa priznať, že po tropickom Havaji je mi more v Kalifornii trošku či skôr poriadne studené. Ešte som sa neodhodlala plávať v mori alebo robiť triatlon, ale už som si vypýtala narodeninový darček neoprén. Už toto leto sa chystám vrátiť k diaľkovému plávaniu. A keďže mám teraz viac času, začala som sa venovať klasickému plávaniu v bazéne. Denne trénujem s prvotriednymi plavcami a zúčastňujem sa na plaveckých pretekoch pre dospelých. Musím sa priznať, že som takto intenzívne netrénovala od strednej školy, ale som rada, že mám možnosť sa zase tomuto športu venovať.

V našom rozhovore pred tromi rokmi ste celkom nevylučovali ani trvalý návrat na Slovensko. Teraz je to už asi vylúčené, nie?
Či sa niekedy vrátim na Slovensko, to je otvorená otázka. Ale prečo nie? Je to môj domov, kde som sa narodila a vyrastala. Momentálne je však moja rodina v Kalifornii, a tak to zostane najbližších niekoľko rokov.

Kedy ste naposledy navštívili Slovensko?
V minulom roku som tam bola trikrát a mám na to sladko-trpké spomienky. Moja mama bola ťažko chorá a pred rokom na jar som sa prišla na pár mesiacov o ňu postarať. Veľmi sa jej polepšilo a ja som vďačná za čas, ktorý sme spolu strávili. Veľmi sa tešila, že som spoznala Steva, mala ho rada a už sa nevedela dočkať našej svadby. Už nemohla cestovať, aby mohla prísť na našu júnovú havajskú svadbu, ale aspoň videla všetko cez počítač. Bohužiaľ, mojej slovenskej svadby už jej nebolo súdené sa dožiť, pokojne v spánku zomrela koncom júla.

Kde a kedy ste si zopakovali svadbu na Slovensku?
V októbri na zámku v Topoľčiankach. Bola to rozprávková svadba mojich snov, s rodinou, priateľmi z detstva aj z Havaja. Manžel vydržal tancovať polku až do štvrtej ráno a pri mojom odčepčení vyzeral ako pravý slovensky šuhaj. Mám úžasného manžela, akého som vždy chcela mať a som za to vďačná kométe.