Odráža sa to aj na počte ich sťažností, ktorých neubúda. Župy preto prijali pre lekárov rôzne usmernenia, ktoré mali zabezpečiť to, aby neplatiaci pacienti nemuseli stráviť v čakárňach hodiny, kým sa dostanú do ambulancie. Ani tie nezabrali. Problém by mohla vyriešiť novela zákona, o ktorej bude po prázdninách rokovať parlament. Tá navrhuje, aby medzi prednostnými vyšetreniami lekári najmenej dve hodiny brali štandardných pacientov. Lekári s tým nesúhlasia.
Zmenu v zákone o rozsahu zdravotnej starostlivosti navrhli traja poslanci zo strany Most – Híd, ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská (Smer) ich návrh podporuje. Poslanci v legislatíve navrhujú, aby čas na prednostné vyšetrenie schvaľoval lekár samosprávneho kraja, ktorý bude dodržiavanie tejto povinnosti aj kontrolovať. Zároveň chcú, aby medzi prednostnými vyšetreniami boli minimálne dve hodiny na riadnu ordináciu.
V súčasnosti to funguje tak, že čas na prednostné vyšetrenie môže tvoriť najviac štvrtinu času z ordinačných hodín. Lekári prednostne ošetrujú pacientov, ktorí sa objednali na určitú hodinu za poplatok. Časy na prednostné vyšetrenia aj výšku poplatkov lekárom schvaľujú kraje, tie sa pohybujú od 3 do 10 eur. V praxi sa však stáva, že vyšetrenie platiacich pacientov sa predlžuje a tí ostatní sú nútení čakať. Situácia je kritická najmä u niektorých špecialistov v regiónoch, kde sa tvorí rad už skoro ráno pred otvorením ambulancie. Čakajúci pacienti potom považujú prednostné ošetrenie za predbiehanie.
„Stalo sa mi viackrát, že som bol k lekárovi objednaný na desiatu hodinu, bez poplatku. Čakal som však vyše hodiny, kým som sa dostal do ordinácie a medzitým tam vchádzali ľudia, ktorí prišli po mne, takže mi zostával priestor na rôzne špekulácie,“ tvrdí Milan (52 r.) z Bratislavy. Dodáva, že závisí len od lekára, ako si zmanažuje svoj čas. Zákon ako taký podľa neho nezmení nič, ak tam nebudú dané aj sankcie za nedodržanie časových limitov a ak sa tieto pokuty nebudú vyberať, tak ako keby taký zákon ani nebol.
Hovorkyňa Košického samosprávneho kraja Soňa Jakešová tvrdí, že lekári robia najčastejšie chyby v tom, že prednostné poskytnutie ambulantnej starostlivosti chápu tak, že ho môžu poskytovať kedykoľvek počas riadnych ordinačných hodín a nie v čase, ktorý majú na to vyhradený. „Chápu to tiež aj tak, že ak do ambulancie vstúpi pacient v čase vyhradenom na prednostné ošetrenie, musí zaplatiť poplatok,“ uvádza Jakešová. Pacient by podľa nej nemal byť objednávaný na čas, ktorý je vyhradený pre prednostné vyšetrenia za poplatok. Košická župa už zaviedla pre lekárov pravidlá. Podľa nich čas určený na prednostné vyšetrenie musí lekár vyčleniť buď vcelku, alebo rozdelene, a nesmie presiahnuť 25 percent ordinačných hodín. Zmeny v zákone môžu podľa Jakešovej vyriešiť chaos v prednostných vyšetreniach. Marta Sibalová z kancelárie predsedu Prešovského samosprávneho kraja tvrdí, že samospráva vydala smernicu, v ktorej sa jasne špecifikujú podmienky prednostného ošetrenia pre lekárov.
„Zákon definuje, že prednostné ošetrenie môže zaberať maximálne štvrtinu ordinačných hodín, čo znamená dve hodiny denne a tento úzus v smernici dodržiavame,“ tvrdí Sibalová. Lekár podľa nej z praktických skúseností vie, kedy je najväčší dopyt o prednostné ošetrenie. Župa nezvykne schvaľovať, aby to bolo prvých 15 minút z každej hodiny, pretože sa to dá ťažko dodržať.
Podľa lekárov sú v zdravotníckom sektore dôležitejšie problémy, ktoré treba riešiť. Prezident Slovenskej lekárskej komory Marián Kollár tvrdí, že lekár má jasne stanovené pravidlá prednostného objednávania pacientov. „Vyčlenený čas na prednostné vyšetrenie by nemal byť viac ako jedna štvrtina riadnej ambulantnej doby a malo by záležať na lekárovi, ako si tento čas rozvrhne,“ dodáva Kollár.
Šéf Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor hovorí, že tento návrh zákona nevyrieši podstatu problému. „Nedá sa do každej ambulancie postaviť strážnik, ktorý bude so stopkami sledovať, kedy kto vošiel a kedy kto vyšiel,“ tvrdí Pázstor a dodáva, že ten, kto bude chcieť uprednostňovať pacientov, tak tomu to tento zákon neobmedzí. Podľa neho ide skôr o obrovskú administratívnu záťaž pre lekárov aj pre samosprávy.