Okrem veľvyslancov, ktorí prišli v tomto roku najmä o pohyblivé zložky mzdy, nižšiu výplatu dostali aj vojaci a civilní zamestnanci ministerstva obrany pôsobiacich na zastupiteľských úradoch. Rezort im od augusta znížil príjmy o 465 až 1 605 eur.
Znižovanie platov sa týka tých zamestnancov, ktorí pôsobia v NATO, EÚ a OBSE. Ich platové triedy znížilo ministerstvo vnútorným organizačným opatrením o 15 percent. „Zníženie platov však nepostihne vojakov pôsobiacich v misiách,“ spresnila hovorkyňa rezortu obrany Martina Balleková.
V súčasnosti pôsobí v zahraničných štruktúrach za rezort obrany 17 civilných zamestnancov a 93 profesionálnych vojakov. Keďže sa pri výpočte ich príjmov zohľadňuje aj miesto pôsobenia, pohybujú sa ich platy v rozmedzí od 3 100 do 10 700 eur.
Šéf rezortu obrany Martin Glváč odôvodnil škrty tým, že podľa doterajších zákonov sa platy vojakov a zamestnancov rezortu v zahraničí v uplynulých rokoch pravidelne zvyšovali. "To si v čase konsolidácie rozpočtu rezortu obrany, ako aj verejných zdrojov celkovo, nemôžeme dovoliť,“ vyhlásil s tým, že platy by mali taktiež odrážať reálne finančné možnosti ministerstva obrany.
Na zamestnancoch v zahraničí sa snaží ušetriť aj rezort diplomacie, pod ktorý v súčasnosti spadá 63 veľvyslancov a 918 ďalších zamestnancov pracujúcich na zastupiteľských úradoch. Aj keď podľa zákona nie je možné znižovať tarifný plat štátneho zamestnanca percentuálnym rozpätím, rezort si formu šetrenia našiel. „Ministerstvo zahraničných vecí pristúpilo tento rok okrem znižovania pohyblivej zložky platu zamestnancov v zahraničnej službe aj k znižovaniu systemizácie, teda počtu miest, čo v celkovom číselnom vyjadrení predstavuje úsporu mzdových výdavkov na úrovni milión eur,“ tvrdí hovorca rezortu diplomacie Boris Gandel.
Aký je priemerný plat veľvyslanca, sa podľa diplomacie nedá povedať. Odôvodňuje to „špecifickými podmienkami štátnej služby v zahraničí a pravidelnou obmenou zamestnancov medzi ústredím a zastupiteľskými úradmi“. Platy našich veľvyslancov sa však upravujú koeficientom, ktorý zohľadňuje krajinu vyslania. Vďaka nemu a ďalším príplatkom sa platy veľvyslancov pohybujú približne na úrovni 4 500 až 5 500 eur.
Bývalý veľvyslanec v Maďarsku Štefan Markuš si myslí, že pri platoch diplomatov je stále priestor na šetrenie a zoškrtanie pohyblivej zložky nebude podľa neho nijakým dramatických zásahom do ich príjmov. V porovnaní s inými krajinami vraj nie sú naši veľvyslanci na tom vôbec zle. „Napríklad platy maďarských veľvyslancov sú v porovnaní s našimi veľvyslancami dlhodobo rádovo nižšie. Podobne sú na tom aj ľudia z východných krajín ako Ukrajina či Rusko, ktorí pred pár rokmi doslova živorili,“ povedal.
Ako navyše ministerstvo dodáva, v budúcnosti sa ráta aj s ďalším šetrením pri týchto pracovníkoch. Rezort už pripravil návrh úsporných opatrení s ďalšou úsporou na platoch v rokoch 2014 až 2016, počas ktorých by sa malo každoročne ušetriť asi 462-tisíc eur. Náklady na mzdy zahraničných zamestnancov pritom znížilo už v priebehu ostatných troch rokov, a to o pätnásť percent.