Vyplýva to zo správy o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, ktorú v stredu schválila vláda.
Takmer 130-tisíc eur dostali na svoje projekty krajania v Rumunsku, zhruba 124-tisíc eur Slováci v susednom Česku a krajanom v Maďarsku štát poskytol približne 93-tisíc eur. V Srbsku žije podľa odhadov krajanského úradu asi 52-tisíc Slovákov, v Rumunsku okolo 25-tisíc, v Českej republike približne od 350– do 400-tisíc a u nášho južného suseda zhruba 100-tisíc Slovákov. „Štátna podpora Slovákov žijúcich v zahraničí je zameraná na oblasť vzdelávania, vedy a výskumu, kultúry, informačnú a médií. Táto podpora rozvíja a upevňuje jazykovú, kultúrnu a národnú identitu Slovákov žijúcich v zahraničí v plnej šírke,“ píše sa v správe.
Úrad pre zahraničných Slovákov vlani dotáciami podporil 311 projektov. Až 143 projektov bolo z oblasti kultúry, 79 projektov sa týkalo informačnej sféry a 45 projektov oblasti vzdelávania. „Je potrebné zdôrazniť, že v kategórii informácie sú zahrnuté aj knižné publikácie – beletria, básnická tvorba a preklady, ale aj periodická tlač a odborné publikácie z oblasti kultúry, umenia, etnografie a kulturológie,“ uvádza sa v správe.
Krajanský úrad napríklad podporil Múzeum vojvodinských Slovákov v Srbsku sumou 100-tisíc eur, na opravu kostola v Iloku v Chorvátsku išlo 50-tisíc eur či 15-tisíc na opravu evanjelického kostola v Laliti v Srbsku. ÚSŽZ tiež pomáhal pri zriadení pamätného domu Martina Jonáša v Kovačici v Srbsku. Jonáš patril k najvýznamnejším maliarom a predstaviteľom Slovenskej kovačickej školy insitného výtvarného umenia, ktorá je zapísaná v Zozname svetového nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. „Táto skutočnosť dokumentuje, že celá slovenská národná kultúra aj vďaka Slovákom žijúcim a tvoriacim v zahraničí dosahuje parametre svetového významu,“ uzatvára správa.