Mestá sa snažia o rozvoj cyklodopravy

Svedčí o tom aj rozhovor s Petrom Klučkom, národným cyklokoordinátorom Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.

V ktorom meste na Slovensku sa cyklistom jazdí najlepšie a prečo?

Aj keď ani v jednom slovenskom meste sa zatiaľ nejazdí cyklistom ideálne, najlepšia situácia je zrejme v Piešťanoch, Žiline, Prešove, Banskej Bystrici, Košiciach a Bratislave. Veľký podiel na tom majú aj nadšenci a pracovníci miestnej samosprávy, ktorí postupne podmienky zlepšujú.

Ako by ste hodnotili možnosti v Bratislave v porovnaní s okolitými hlavnými mestami?

Bratislava sa skutočne snaží. Tento rok sa podarilo nájsť takmer 700-tisíc eur v bratislavskej mestskej pokladnici, ktoré sú účelovo viazané na rozvoj cyklistickej dopravy. Projekty sa pomaly začínajú rozbiehať.

Čo sa pohlo k lepšiemu za poslednú dobu v mestskej cyklodoprave?

V súlade s príslušnou legislatívou sa objavili v uliciach Bratislavy nové Cyklopiktograny, ktoré vymedzujú v centre mesta priestor určený pre cyklistov. Zároveň tým dávajú vodičom na vedomie, že musia rešpektovať v obmedzenom priestore aj iných plnohodnotných účastníkov cestnej premávky.

Časť nového vodorovného dopravného značenia na bratislavských cestách však ešte treba legislatívne upraviť. Pribudlo tiež niekoľko zrekonštruovaných, resp. novo postavených úsekov. Napríklad v Petržalke popri Chorvátskom ramene a v Ružinove. Onedlho pribudnú ďalšie v Podunajských Biskupiciach. Pribúdajú nové cyklostojany. Celkovo vnímam pozitívnu náladu väčšiny obyvateľstva voči cyklistom.

Obdobne to platí aj pre ostatné slovenská mestá a obce, ktorá sa v poslednom čase tiež snažia pripravovať a realizovať mnohé projekty zamerané na budovanie cyklistickej infraštruktúry a podporu cyklistiky ako vhodného spôsobu dopravy. Nedávno pribudlo napríklad cykoturistické značenie v Beskydoch a regióne Tatier.

Máte zo svojej bohatej skúsenosti rady, ako „bezpečne“ padať?

V prvom rade robme všetko preto, aby a to nestalo. Majme obe ruky na riadidlách, aby sme mohli včas a účinne zabrzdiť. Zároveň majme obidve nohy na pedáloch tak, aby sme mohli kedykoľvek položiť nohy na zem a stlmiť tak pád. A keď už teda padáme, tak sa snažme padať do strán a ne dopredu. Môžem povedať, že to je overené aj mojou praxou Opäť výrazne pomôže prilba, ktorá prípadný pád stlmí.

Vidíte vy osobne nejaký posun vo vnímaní cyklistiky bežnými ľuďmi i úradmi?

Čoraz viac sa prebúdzajúci záujem laickej i odbornej verejnosti o cyklistiku, hoci by som uvítal, keby to bolo omnoho rýchlejšie. Oceňujem však ústretový prístup príslušníkov prezídia policajného zboru, s ktorými veľmi úzko spolupracujeme v oblasti bezpečnosti cestnej premávky. Je však potrebné, aby sa tejto téme venovali aj všetci ostatní kompetentní. Projektanti, dopravní inžinieri, poslanci, miestne samosprávy, ale predovšetkým občianska verejnosť, ktorej hlas je veľmi dôležitý, ale nie je ho vždy počuť. Pritom práve oni majú najväčší vplyv na samosprávu, ktorá môže reálne rozhodovať.

Tak, ako sa cyklisti sťažujú, že ich ohrozujú neohľaduplní vodiči, to isté od nich často zazívajú chodci. Aké sú základné pravidla spolunažívania chodcov a cyklistov?

Konkrétne ich upravuje zákon č. 9/2009 Z. z. o cestnej premávke spolu s príslušnou vyhláškou č. 8/2009. Avšak obecne by malo platiť pravidlo ctené a uplatňované v celej vyspelej okolitej Európe: „Ži a nechaj žiť“. Inými slovami, rešpektujme sa navzájom. Platí to skutočne pre obidve strany.

Takým lakmusovým papierikom by som nazval v Bratislave lávku na Starom moste, kde sa učíme vzájomnému spolunažívaniu chodci aj cyklisti. A z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že to ide. Rovnako to platí aj v centrách mnohých slovenských miest, kde majú aj chodci aj cyklisti zúžený priestor pre pohyb vďaka letným terasám. Ale aj tu by mala platiť zásada, že jazdu na bicykli prispôsobím povahe situácie, prípadne zosadnem a prejdem pár metrov po svojich.

Čo by sa malo zmeniť v rámci cyklodopravy na Slovensku za najbližší rok?

Očakávam, že už budú môcť mestá ,obce, vyššie územné celky ako aj občianske združenia na Slovensku čerpať nenávratné finančné prostriedky na výstavbu cyklistickej infraštruktúry. Tento fakt by mal podmieniť aj zvýšený záujem kompetentných o podporu rozvoja cyklistiky vo všetkých oblastiach (osveta, vzdelávanie, bezpečnosť, legislatíva). Inými slovami, cyklisti by mali byť vo väčšej miere videní v uliciach slovenských miest a obcí.

Ktoré trasy sú na okolí Bratislavy najvyužívanejšie?

Nepochybne je to Dunajská hrádza po jej obidvoch stranách, ako aj Moravská cykloturistická magistrála, tzv. Cesta železnej opony popri rieke Morave. Priaznivci horskej cykloturistiky sú nadšení možnosťami kopcov v Malých Karpatoch. Ale potešiteľný je aj fakt, že sa čoraz viac objavujú v uliciach Bratislavy aj cyklisti používajúci bicykel na ceste do práce, školy za zábavou, kultúrou a podobne.

Ktoré trasy sú najviac využívané na strednom a východnom Slovensku?

Na strednom Slovensku ide jednoznačne o cykloturistickú trasu „Bikom k tajchom“, ktorá ide okolo vodných nádrží v Štiavnických vrchoch. Na východe sú cyklistami obľúbené Slánske vrchy a Poloniny.

Ako jazdiť po meste bezpečne s malými deťmi? Kam by ste sa odporučili vybrať na výlet s dieťaťom?

Dá sa to v pevne uchytenej detskej bicyklovej sedačke s prilbou na hlave. Ak idú deti už sami na svojich bicykloch, je dobré, aby išli pred vami. Dobre vidíte, čo robia a v prípade potreby môžete zasiahnuť. Vybrať sa na výlet s dieťaťom odporúčam práve do vyššie spomenutých lokalít.