Živelná pohroma na slovenský úsek Dunaja dorazila na začiatku prvého júnového týždňa z nemeckého mesta Passau a obyvateľov miest pri rieke Dunaj potrápila celý týždeň. Vláda poučená po povodniach z roku 2002 sa na ničivý živel pripravila a protipovodňová ochrana za viac ako 31 miliónov eur Bratislavu ochránila. Devínčania boli však pre zaplavenú Devínsku cestu uväznení vo svojich domovoch dva dni a jediný spôsob prepravy do Bratislavy pre nich predstavovala vojenská Tatra. Zaplavené boli aj ostrovné obce Vojka, Dobrohošť a Bodíky, s priesakmi spodnej vody bojovali aj v Komárne.
Dunaj začal kulminovať najprv na Devíne, kde voda dosiahla až 974 centimetrov. V pohotovosti boli stovky hasičov a vojenských oddielov, ktoré museli zvyšovať mobilné hliníkové zábrany. Situáciu na mieste kontrolovali aj ministri vnútra, obrany a životného prostredia spolu s premiérom Robertom Ficom. Pred očakávanou kulmináciou asi stovka vojakov musela pre hrozbu preliatia hrádze postaviť aj záložnú hrádzu z pieskových vriec. Viaceré domácnosti v Devínskej Novej Vsi nemali pitnú vodu.
V rovnaký deň o pár hodín neskôr Dunaj kulminoval aj v Bratislave. Hladina rozvodneného Dunaja tu dosiahla až 1 032 cm, čo bolo o 40 cm viac ako pri posledných ničivých povodniach roku 2002. K výraznejším kritickým udalostiam nedošlo, pretože hlavné mesto chránil nový protipovodňový múr, ktorý bol postavený tak, aby storočnej vode odolal. Situáciu v centre mesta však museli počas celého dňa kontrolovať policajné hliadky. Dôvodom boli pokusy ľudí rabovať hliníkové steny a nebezpečné vykláňanie zvedavcov spoza zátarás.
Pri boji s prírodným živlom nepomohli len mobilné zátarasy. Bez vodného diela Gabčíkovo by podľa hospodárov nastala horšia situácia ako počas povodní roku 1965. Gabčíkovo prispelo k regulácii situácie počas povodní riadenou manipuláciou odtoku do starého koryta Dunaja. Keď stúpala voda v Bratislave, viac sa púšťalo do starého koryta Dunaja. Keď sa dvíhala hladina v Štúrove, do starého koryta sa púšťalo menej vody, ako pritekalo do Čunova. Vodohospodári potvrdili, že keby nebolo Gabčíkova, na miestach, kde je jeho 18 metrov vysoká hrádza, by sa voda liala na celý Žitný ostrov.
Ku koncu týždňa voda na bratislavskom úseku Dunaja začala klesať, no na najhoršie sa pripravovali mestá Komárno a Štúrovo. Problémy im spôsobovalo najmä vzdutie prítokov Váh a Hron, ktoré sa do Dunaja vlievajú. V Komárne hlásili problémy s priesakmi pri Dunaji a najmä pri Váhu. Medzi obcou Kameničná a Komárnom zasahovali policajti s dobrovoľníkmi. Obavy z preliatia cez zábrany sa nakoniec nesplnili. Aj Štúrovo čelilo rozvodnenej rieke bez väčších problémov a podľa primátora Jána Oravca za to vďačili novovybudovanej protipovodňovej ochrane z roku 2008. Kritickejšia situácia bola v obci Kamenica nad Hronom, kde museli pre zaplavenú cestu uzavrieť komunikáciu od železničného mosta až po obec Chľaba. Vrecia s pieskom museli hasiči použiť na spevňovanie časti hrádze na Hrone, kde vznikali priesaky.
V porovnaní s povodňami z roku 2002 boli tentoraz škody na majetku až o 98 percent menšie. Ministerstvo životného prostredia chce preto pokračovať v dobudovaní protipovodňových opatrení a do konca roka 2020 zabezpečiť ochranu na ďalších 559 kritických miestach, kde hrozia záplavy. Medzi nimi je napríklad aj Komárno, kde je starý protipovodňový múr, či obec Dobrohošť pri Gabčíkove, kde nebola dostatočne zabezpečená časť dunajskej hrádze. Celý projekt by mal stáť vyše 1,1 miliardy eur.