„Žena je otrokom otrokov. Ak mi neveríš, pozri sa na tú svoju,“ odporúčala hudobná legenda, ktorú by sotvakto podozrieval z marxistických chúťok. A určite tým textom nenarážala len na tretí svet, kde je žena zväčša naozaj nikým.
Odmenou za domáce „druhé šichty“ (aj) slovenských pracujúcich žien s rodinami, za nadčasy v zamestnaní, ktorých si bohato užijú tie slobodné, za zárobky o vyše pätinu nižšie ako muži, za všetky vychované deti a vnúčatá aj za doopatrovaných rodičov má byť dnešný sviatok. Niektorými uznávaný, pre iných len skamenený prežitok totalitných čias.
Za socializmu bol zväčša 8. marec dňom, keď sa v podnikoch pracovalo pomenej. Popoludní „nabehli“ na pracoviská odborári s vozíkom plným nových osušiek či utierok, peňaženiek, vázičiek a iných praktických vecí ponúkaných maloobchodom. Aj s červenými klinčekmi ich rozdali prítomným pracovníčkam. Nasledovalo občerstvenie, ktoré na oplátku prichystali ženy. Niekde sa oslavy zvykli pretiahnuť až do rána. Zďaleka to však nebolo až také zlé, ako sa často tvrdí dnes, keď je tu doba celkom iná.
Oslavovať teda či neoslavovať naďalej tento sviatok? „Myslím, že pripomenúť si ho má stále význam,“ uvažuje sociológ Ľubomír Falťan. Podľa neho síce možno hovoriť o politickom kontexte MDŽ, tak v súvislosti s historickým bojom žien za rovnoprávnosť, ako aj s ideologickým zneužívaním za socializmu. „Keď však manžel či priateľ v tento deň úprimne daruje žene kytičku, určite to má aj hlboký osobný zmysel,“ mieni.
Hoci po roku 1989 sa do našich zemepisných šírok vrátil Deň matiek, Falťan podčiarkuje, že nie každá žena má v živote šťastie stať sa mamou, ale každá, azda len okrem malých výnimiek, má životné postavenie ťažšie ako muž. „Preto si takýto sviatok zaslúžia – a určite nie iba jeden v roku. Ak sme do našej kultúry prijali komerčné sviatky Valentína či Halloween, nevidím dôvod, aby z nej, naopak, zmizol deň s touto tradíciou a odkazom,“ dodáva.
Ani podľa Barbory Holubovej z Inštitútu pre výskum práce a rodiny sviatok MDŽ rozhodne nepatrí na smetisko dejín. „Mali by sme však zmeniť jeho podobu a nepripomínať si ho iba formou akýchsi okázalých podujatí s kultúrnym programom. Skôr by sa mal stať príležitosťou, ako poukázať na aktuálne postavenie žien v spoločnosti, na množstvo nezaplatenej práce, ktorú robia, na iniciatívy, ktoré volajú po riešení konkrétnych problémov,“ odporúča. Podľa nej nemožno skrývať, že aj Slovenska sa týkajú problémy rodovej nerovnosti, sexuálneho a iného násilia páchaného na ženách, ich nedostatočného zastúpenia v politických, verejných a manažérskych funkciách, diskriminačného platového ohodnotenia a podobne. „Prečo máme napríklad vo vláde iba jedinú ministerku?“ pýta sa Holubová.
Podľa politológa Michala Horského majú mnohé medzinárodné sviatky – popri MDŽ aj Sviatok práce a viaceré ďalšie – prirodzené korene v historických udalostiach a väzby so svetovým ľavicovým hnutím. „Ak ich aj minulý režim nevhodne zideologizoval, momentálne sme už v ére, keď sa k nim môžeme stavať vecne. Teda nie ako ubolení postkomunistickí občania, ale predovšetkým ako zrelí Európania,“ hodnotí politológ.
Ženy zarábajú o pätinu menej ako muži
Ženy zarábajú o 21 percent menej ako muži. Priemerný plat žien za posledný rok je podľa prieskumu Platy.sk 754 eur, priemerný plat mužov je 954 eur mesačne. "Keby sme porovnali platy mužov a žien na tých istých pozíciách, plat žien je oproti priemernému platu mužov nižší o 7 %,“ povedala Marcela Glevická zo spoločnosti Profesia, ktorá prevádzkuje portál Platy.sk.
Ženy častejšie pracujú na pozíciách, ktoré sú horšie platené. Platový priemer na desiatich najčastejšie hľadaných pozíciách u žien je takmer o sto eur nižší ako na desiatich pozíciách, na ktorých sa najčastejšie chcú zamestnať muži. V roku 2013 sa najviac zo žien, ktoré si na Profesia.sk vytvorili životopis, uchádzalo o pozíciu administratívnej pracovníčky, nasledovali pozície asistentky a sekretárky. Muži vo svojich životopisoch najčastejšie uvádzajú, že by chceli pracovať na pozíciách vodič, skladník a kuriér. Aj pre výber menej platených povolaní ženy už na začiatku kariéry zarábajú o 16 percent menej ako muži. Postupne sa rozdiel medzi platom mužov a žien ešte zväčšuje a vo vekovej kategórii od 25 do 34 rokov je rozdiel medzi platmi žien a mužov už 21 percent, rozdiel vo veku od 35 do 44 rokov je až 26 percent.
V priemere je rozdiel medzi platom žien a mužov na rovnakej pozícii 7 percent, na niektorých pozíciách je však zárobok ženy oproti mužovi nižší až o vyše štvrtinu. „Jedným z dôvodov, prečo ženy zarábajú aj na rovnakej pracovnej pozícii menej ako muži, môže byť nízka sebadôvera žien. Už v očakávaných platoch, ktoré ženy uvádzajú vo svojich životopisoch, vidíme, že ženy majú nižšie platové očakávania ako muži,“ vysvetľuje projektový manažér portálu Platy.sk Miroslav Dravecký.
Najväčšie platové rozdiely sú na pozíciách vo vrcholovom manažmente, ako sú ekonomický/finančný riaditeľ a generálny riaditeľ, ale aj na pozíciách šéfkuchár alebo na rôznych konzultantských pozíciách. (sita)
Medzinárodný deň žien
Podnet sláviť MDŽ vzišiel z Medzinárodnej ženskej konferencie, ktorá sa v roku 1910 konala v Kodani. Ako dátum tohto sviatku určili 8. marec, na počesť veľkého štrajku 40-tisíc newyorských krajčírok z textilných tovární z roku 1908. Požadovali vtedy zrušiť 10-hodinový pracovný čas, vyššie mzdy a lepšie pracovné podmienky. Pred prvou svetovou vojnou vytýčili ženy predovšetkým tri požiadavky: hlasovacie právo, osemhodinový pracovný čas a zlepšenie špeciálneho zákonodarstva. V Rakúsku, vo Švajčiarsku, v Nemecku sa prvý MDŽ konal v roku 1911, v roku 1913 ho oslavovali aj v cárskom Rusku. V roku 1975 bol sviatok oficiálne uznaný OSN. V ČSR sa prvýkrát konal v roku 1921 a už o rok neskôr nadobudol masový charakter. S prestávkou počas druhej svetovej vojny si ho pripomíname nepretržite, po zmene politického režimu v roku 1989 ho však časť spoločnosti považuje za sprofanovaný.
Ako oslávite dnešný sviatok?
Matej Kalužák,
84 rokov, dôchodca, Nitra Mal by sa oslavovať dôstojne, nemala by z toho byť nejaká šou. Ja vždy manželke kupujem prvé jarné kvety, a to nielen na MDŽ. Napríklad fialky, konvalinky. Nuž a dostane odo mňa veľkú pusu. Veď sme spolu už 61 rokov.
Martin Laurinc,
23 rokov, študent, Komjatice Aký sviatok? Jáj, MDŽ. Tak to bude klasika. Kytice pre mamu a babku. Ruže pre obidve. Nič veľké to nebude… Je to však dôležitý sviatok, vyjadruje úctu k ženám.
Ľuboš Belanec,
42 rokov, zámočník, Prievidza Budem v robote. A inak kúpim mame kvety. Sladkosti ani darčeky nechce, vždy to tak býva, už dlhé roky. Má rada ruže, ale skôr biele. Myslím, že je to dobrý sviatok a mal by zotrvať.
Andrej Škriniar,
17 rokov, študent, Horné Turovce MDŽ? Asi nijako. Kúpim nejaké ruže pre mamu alebo dačo, ale nič extra robiť nebudem. Pre frajerku nič, pretože som momentálne nezadaný.
Róbert Imrišek,
24 rokov, stavbár, Preseľany Nijako, ako by som ho mal oslavovať? Ženu nemám ani priateľku. Mame kúpim voľajakú čokoládku alebo dezert. Pre ženy je to určite významný sviatok, mal by byť aj pre chlapov, ale vyzerá to tak, že nie je… Ale závisí od toho, akej je človek povahy.
Vincent Gajdoš,
62 rokov, dôchodca, Nitra Oslava záleží na rodinnom rozpočte a ten môj mi vystačí na nejakú tú kyticu, kvietok pre dcéru a fľašu šampanského. To je všetko. Tento sviatok by sa mal podľa mňa uznávať na celom svete.