Prieskum Inštitútu pre vývoj pre strednú a východnú Európu predpovedá, že naša krajina bude čeliť počas nasledujúcich rokov výraznému poklesu populácie. Dnes má viac než 5,4 milióna obyvateľov, v roku 2060 by to mohlo byť len okolo 5,1 milióna. Dôvodom tohto javu má byť odchod ľudí za prácou do cudziny a tiež slabá pôrodnosť.
Pred desiatimi rokmi vstúpilo do Európskej únie desať krajín, medzi nimi aj Slovensko. Podľa prieskumov inštitútu to v týchto štátoch spôsobilo masívne odchody ich obyvateľov do iných členských krajín. Počet migrantov v rokoch 2004 až 2012 vzrástol približne o 1,7 milióna až 5,6 milióna ľudí.
Zo Slovenska v roku 2004 vycestovalo za hranice 66-tisíc obyvateľov, o osem rokov počet stúpol už na 158-tisíc. Z nich sa v rokoch 2009 až 2011, ktoré prieskum mapuje, každoročne vrátila domov zhruba tisícka ľudí.
Pokles počtu obyvateľstva, najmä ak sa týka ľudí v produktívnom veku, sa negatívne odráža na fungovaní štátu. Chýbajú pracovné sily, čo ohrozuje ekonomický rast krajiny. K tomu sa pridáva aj starnutie obyvateľstva.
„Ľudia v dôchodkovom veku neplatia dane. Vznikajú rastúce výdavky na sociálne investície, na zdravotnú starostlivosť, starostlivosť o dlhodobo chorých,“ vymenoval sociológ Miloslav Bahna.
Sociológovia si netrúfajú odhadnúť, či pokles populácie bude taký výrazný, ako ukazuje prieskum. „Čím väčší rozdiel je v mzdách a v ponuke pracovných miest, tým viac ľudí odchádza do tých krajín, kde sú priaznivejšie podmienky. Závisí to od toho, či budeme dobiehať platovo aj z hľadiska tvorby miest západnú Európu,“ povedal odborník na demografiu Branislav Bleha z Univerzity Komenského.
Ak by sa to podarilo, podľa Blehu by ľudí mohlo odchádzať menej. Krajina sa podľa neho pomaly spamätáva z krízy, a preto vyhliadky môžu byť lepšie než tie, ktoré načrtol prieskum inštitútu. Dodal, že odchod našich môžu aspoň sčasti vyvážiť cudzinci, ktorí zasa prichádzajú k nám.
Podľa Bahnu sa platové rozdiely v krajinách Európskej únie budú zmenšovať. „Za tých desať rokov, čo sme v únii, sa dokonca už výrazne zmenšili,“ konštatuje Bahna. Zatiaľ čo v roku 2004 boli príjmy v Rakúsku oproti našim osemnásobne vyššie, dnes je tento rozdiel štvornásobný.
V zahraničí zostávajú najčastejšie mladí ľudia, ktorí si po štúdiu na strednej či vysokej školy nenašli zamestnanie doma. Pri výbere krajiny, do ktorej pôjdu, je pre nich najdôležitejšie to, akým jazykom sa v nej hovorí. Plat je často až na druhom mieste, pretože je stále vyšší, než by zarobili doma. Najatraktívnejšími krajinami pre našincov sú Česko, Veľká Británia a Rakúsko s Nemeckom.
Za masívny odchod do Británie a za jej popularitu medzi mladými podľa Bahnu môže najmä to, že v roku 2004 ako prvá otvorila trh práce pre obyvateľov nových členských krajín. „Výhoda je aj v tom, že sa tam hovorí po anglicky, čo je u nás najčastejšie vyučovaný jazyk,“ vysvetľuje.
Navyše vycestovanie do Británie je dnes ľahšie. Za tie roky sa tam usadila slovenská komunita a práve na jej pomoc sa spoliehajú tí, ktorí nevedia dobre po anglicky, ale aj napriek tomu sa rozhodnú odísť.
Nemecko a Rakúsko umožnili zamestnať sa aj obyvateľom iných členských krajín len pred tromi rokmi. Slováci túto možnosť využili. „Nie však až v takej miere ako v Británii. Zatiaľ čo v rokoch 2004 až 2007 tam počet vzrástol z nejakých 4-tisíc na 50-tisíc, v prípade Rakúska sa po otvorení počet legálne zamestnaných našincov zvýšil z 10– na 20-tisíc,“ spresnil Bleha. Česko si ľudia vyberajú pre spoločnú históriu a jazyk.
Štát si uvedomuje, že odliv ľudí nemá dobrý vplyv na ekonomiku. Aj preto rezort práce spúšťa rôzne programy na udržanie mládeže, ministerstvo hospodárstva sa stará o vytváranie nových pracovných miest.
Ministerstvo práce má podľa jeho hovorcu Michala Stušku záujem o to aby ľudia zostali pracovať doma. Poukázal na viacero úspešných opatrení. V novembri 2012 rezort spustil dva národné projekty na podporu zamestnávania mladých do 29 rokov. „Doteraz si cez ne našlo prácu viac ako 11-tisíc mladých ľudí a projekty nie sú ukončené,“ spresňuje Stuška. Od novembra 2013 je účinné vládne opatrenie na podporu zamestnávania dlhodobo nezamestnaných cez zníženie odvodového zaťaženia pre zamestnávateľa. Takto si podľa Stušku našlo prácu viac ako 3-tisíc ľudí.
Minister práce Ján Richter pripravuje v spolupráci s rezortom školstva aj projekt Záruky pre mladých. „Chceme zabezpečiť, aby všetci mladí ľudia vo veku do 25 rokov dostali kvalitnú ponuku zamestnania, ďalšieho vzdelávania, učňovskej prípravy alebo stáže v lehote štyroch mesiacov po strate zamestnania alebo ukončení formálneho vzdelania,“ dodal Stuška.
S vysokou nezamestnanosťou a slabou ponukou pracovných miest sa snažia bojovať aj v rezorte hospodárstva tým, že podporujú ich tvorbu vo všetkých regiónoch. „Dôkazom je napríklad schválenie šiestich investičných zámerov vládou, ktoré vytvoria viac ako 650 nových pracovných miest,“ vymenúva hovorca Stanislav Jurikovič. Na východnom Slovensku by malo vzniknúť 226 nových pracovných miest, na strednom 165 a v západnej časti sa bude môcť zamestnať 266 ľudí.
Ekonomický analytik Igor Kiss tvrdí, že vládne opatrenia môžu pomôcť, bude to však závisieť od toho, akého počtu mladých ľudí sa dotknú. Atraktivita programov je podľa neho nevyhnutná na to, aby bolo pre absolventov lákavejšie uprednostniť domovinu pred vycestovaním.
Odhad počtu Slovákov s bydliskom v zahraničí | |
---|---|
rok 2004 | 66 000 |
rok 2006 | 99 000 |
rok 2008 | 150 000 |
rok 2010 | 166 000 |
rok 2012 | 158 000 |
Počet obyvateľov na Slovensku a odhad do budúcnosti | |
---|---|
rok 2010 | 5 424 925 |
rok 2020 | 5 576 326 |
rok 2040 | 5 467 229 |
rok 2060 | 5 116 496 |
Miera migrácie v krajinách strednej a východnej Európy v rokoch 2004 – 2012 | |
---|---|
krajina | počet obyvateľov s bydliskom v zahraničí |
Rumunsko | 2 400 000 |
Poľsko | 1 798 000 |
Bulharsko | 482 000 |
Litva | 254 000 |
Maďarsko | 184 000 |
Slovensko | 158 000 |
Lotyšsko | 128 000 |
Česko | 108 000 |
Estónsko | 68 000 |
Slovinsko | 43 000 |
Zdroj: CEED Inštitút (Inštitút pre vývoj pre strednú a východnú Európu)