Štátne lesy predstavujú približne polovicu výmery národného parku. Najviac poškodenými lokalitami sú ochranné obvody Vyšné Hágy, Habovka a Podbanské, kde je to najmä ústie Tichej doliny. „Kalamita zasiahla hlavne spodky dolín. Keď to porovnáme s rokom 2004, tak v prípade Tichej a Kôprovej doliny vietor vôbec nechytil horné pozície ako predtým, ale spodok doliny,“ uviedol námestník riaditeľa Štátnych lesov Tatranského národného parku Pavol Fabian. Naopak, v oblasti Vyšných Hágov vietor zachytil vyššie položené lokality. Minulotýždňový vietor mal severné prúdenie na rozdiel od víchrice z roku 2004, kedy prúdenie vzduchu bolo skôr severozápadné.
Prioritou lesníkov v najbližších dňoch bude spriechodnenie a uvoľnenie hlavných komunikačných tepien vo Vysokých Tatrách. Ide o Cestu slobody od Vyšných Hágov po Podbanské a trať Tatranských elektrických železníc. Súčasne s prácami na ceste a železnici lesníci postupne uvoľňujú aj turistické chodníky, na ktorých výčiny počasia z minulého týždňa spôsobili porovnateľné škody, aké vznikli počas víchrice v roku 2004. Škody na majetku štátu v správe Štátnych lesov TANAP-u predstavujú takmer 250-tisíc eur. „Ide o predbežnú sumu, pretože do všetkých lokalít sme sa ešte nedostali,“ dodal Fabian. Viac ako polovica tejto sumy pripadá na turistické chodníky.
Zničené boli chodníky, značenie, mostíky. Z nich najviac sú poškodené chodníky v Prielome Dunajca v Pieninách, kde spadlo na chodník niekoľko kamenných lavín spolu aj so stromami a došlo k viacerým zosuvov na chodníku. Jedna z kamenných lavín má objem až okolo 300 metrov kubických. Vo Vysokých Tatrách bola najviac poškodená turistická infraštruktúra v oblasti Tatranskej Javoriny, Smokovcov, Podbanského a Štrbského Plesa.
Štátne lesy Tatranského národného parku plánujú spracovať všetko kalamitné drevo, ktoré spadlo počas minulotýždňovej víchrice, s výnimkou kalamity v území s bezzásahovým režimom. „Keď považujeme za spracovanie aj takmer 5-tisíc metrov kubických, ktoré budeme odkôrňovať, tak spracujeme celú kalamitu, aby sa nešíril podkôrnik ďalej,“ uviedol Fabian. Podľa neho aj v prípade tejto kalamity možno s určitosťou predpokladať podkôrnikovú kalamitu. „Vysoké Tatry sú už jasné. Tam je to cez 7-tisíc hektárov podkôrnikom zničeného lesa za desať rokov a uvidíme, ako dopadne zvyšných 8-tisíc hektárov na Orave,“ povedal Fabian. Na Orave hrozí podľa neho ďalší problém, keďže kalamita zasiahla územie s vodnými zdrojmi, ktoré zásobujú približne 100-tisíc obyvateľov pitnou vodou. Fabian sa obáva, že ak sa tam stratí les, môže sa stať, že ľudia budú bez vody.
Keďže už počas kalamity z roku 2004 vznikli podozrenia z krádeží dreva, Štátne lesy TANAP-u sú pripravené zabezpečiť stráženie dreva pred krádežami. Lesníci plánujú využiť na strážnu službu aj súkromné firmy. Z územia Štátnych lesov TANAP-u podľa Fabiana neodíde žiadne drevo, ktoré nebude dopredu zaplatené. Najväčším otáznikom je, kde skončí kalamitné drevo z Tatier. Stredoeurópsky trh je podľa neho nasýtený kalamitným drevom, keďže rozsiahle kalamity majú aj v Rakúsku a Česku. Aj vzhľadom na to, že asi 20 % kalamitného dreva sú vývraty a zvyšok sú polomy, cena takéto dreva bude výrazne nižšia.