Odpadávajúca omietka, chýbajúce zábradlie na terasách, povybíjané okná, vyčnievajúce komíny zo zvyškov kedysi vysokej strechy, obhorené čierne trámy, tak vyzerá ruina zámku zvonku. Päť rokov bez výraznejšej zmeny či pokusu o záchranu. Všetko vraj brzdia nedoriešené právne záležitosti a súdne spory.
Prvý je s poisťovňou, pretože majiteľ sa odvolal proti výške vyplateného poistného plnenia. „Odškodné nepostačuje na práce, ktoré by sa mali pre záchranu objektu urobiť,“ uviedol Zdenko Miškolci, viceprezident Slovenských liečebných kúpeľov Rajecké Teplice, a. s., ktoré zámok vlastnia. Druhý spor je s pamiatkarmi, spoločnosť nesúhlasí s ich požiadavkami, akým smerom by sa mala uberať obnova pamiatky. Podľa Miškolciho by to navýšilo náklady na rekonštrukciu.
Na súde je žaloba, či sú požiadavky pamiatkarov adekvátne, alebo nie. „Prvostupňový súd rozhodol v prospech pamiatkarov. Majiteľ využil svoje právo a odvolal sa na Najvyšší súd, kde zatiaľ nebolo vytýčené pojednávanie,“ povedal riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline Miloš Dudáš. Súd až do konečného verdiktu pozastavil všetky rozhodnutia pamiatkarov. Tí už dávnejšie vydali „rozhodnutia o náprave“, ktoré mali donútiť vlastníka zabezpečiť, aby zámok ešte viacej nechátral. „Dokiaľ nebude finálne rozhodnuté o tomto súdnom spore, máme zviazané ruky a nemôžeme nič konať,“ dodal šéf pamiatkarov.
Foto: Renáta Jaloviarová, Pravda
Majitelia teda vyčkávajú na ukončenie súdnych sporov. „Postupujeme tak ako bežný občan, ktorý keď má určitú škodovú udalosť, čaká do vyriešenia tohto sporu a potom môže následne začať konať,“ povedal Miškolci. Pripustil, že zámok je na predaj, aby sa urýchlila jeho záchrana, a potvrdil, že zatiaľ rokujú s prípadnými investormi. Dodal, že v minulosti chceli predať zámok aj štátu, no ministerstvo kultúry ponuku odmietlo.
Obec, v ktorej katastri sa národná kultúrna pamiatka nachádza, o kúpe neuvažuje. Investícia by bola oveľa vyššia, ako sú možnosti rozpočtu. „Nemá zmysel prevziať niečo do vlastníctva, kde by sme neboli schopní dať to do pôvodného stavu,“ povedala starostka Kuneradu Monika Kavecká. Vie si však predstaviť spoluprácu s občianskym združením, ktoré by dokázalo zámok získať a opraviť ho zo zbierok, grantov či eurofondov. O také združenie sa chcú pokúsiť miestni aktivisti, ktorým na pamiatke záleží. „Chceme založiť občianske združenie, ktoré by sa pokúsilo zámok získať a dokázalo by ho obnoviť. Mohol by slúžiť na kultúrne účely, na niečo, čo by bolo sprístupnené občanom,“ povedal Miroslav Bellan. Dodal, že sa už pokúsili o prvé rokovania s majiteľom zámku o predaji pamiatky. Chceli by však kúpiť len samotný objekt, kým majiteľ má záujem zámok predať aj s okolitými pozemkami s výmerou šesť hektárov.
Zámok už raz vstával z popola
Kuneradský zámok dal postaviť v roku 1916 gróf Valentín von Ballestrem podľa vzoru francúzskej architektúry a jeho rodina ho využívala ako lovecký zámok. Počas druhej svetovej vojny ho vypálili, pretože bol sídlom partizánskej jednotky. Po vojne bol skonfiškovaný. V roku 1948 ukončili jeho rekonštrukciu a premenu na liečebný ústav. O 11 rokov neskôr sa stal súčasťou kúpeľov v Rajeckých Tepliciach, ktoré boli v 90. rokoch minulého storočia sprivatizované. Dlhšie bol nevyužitý, podľa plánov majiteľov sa mal objekt prestavať na luxusný hotel pre kúpeľných hostí. V roku 2009 získali prostriedky na obnovu strechy. Pred jej dokončením v marci 2010 vypukol požiar, jeho príčinu sa nepodarilo zistiť.