Český minister obrany Martin Stropnický označil projekt „spoločného neba“ za kľúčový.
„Pripravili sme základňu pre vytvorenie spoločného neba v rámci krajín V4. Navrhneme, aby materiál prevzali premiéri krajín a zadali úlohu ministrom,“ povedal hostiteľ stretnutia, slovenský minister obrany Martin Glváč. Dodal, že premiéri zámer prerokujú na spoločnom stretnutí tento rok v júni.
Spoločná bojová jednotka bude podľa českého ministra obrany Martina Stropnického pôsobiť od roku 2016 a na jeseň tohto roku ju čaká certifikačné cvičenie. Ako informoval šéf slovenského rezortu obrany Martin Glváč, Slovensko v nej bude mať približne 560 príslušníkov. Budú ju tvoriť príslušníci radiačnej, chemickej a biologickej ochrany (RCHBO), mechanizovanej brigády, ale aj zdravotníci a vojenskí policajti. Maďari ako vedúca krajina projektu chcú prispieť 700 príslušníkmi, povedal minister obrany Maďarska Csaba Hende.
Ako upozornil poľský minister obrany Tomasz Siemoniak, v roku 2016 sa bude vo Varšave konať summit NATO. Očakáva, že krajiny V4 využijú príležitosť a budú sa podieľať na spoločnej príprave a organizácií. Podľa poľského šéfa obrany je potrebné využiť príležitosť, keďže summit sa koná v stredoeurópskom regióne.
Termín spustenia projektu spoločného neba v krajinách V4 slovenský minister neuviedol. „Je potrebné dať do súladu legislatívu, technické vybavenie, dobudovať základne, logistiku,“ povedal Glváč. Na spoluprácu pri ochrane vzdušného priestoru sa Slovensko už skôr dohodlo s Českom.
Foto: SITA, Ján Slovák
Česko je pripravené prevziať ochranu slovenského vzdušného priestoru Slovenska
Český minister obrany spomínaný zámer podporil. „Je to jedna z kľúčových oblastí spolupráce, vzdušné sily sú akousi elitou, výkladnou skriňou ozbrojených síl,“ povedal Stropnický. Uviedol tiež, že Česko je pripravené prevziať ochranu slovenského vzdušného priestoru Slovenska, ak by Bratislava o takúto možnosť požiadala.
Slovensko plánuje nahradiť dosluhujúce stíhačky ruskej výroby MIG-29. Začali sa preto rokovania so Švédskom o prenájme stíhačiek Gripen, ktoré využíva aj česká armáda. „Až dôjde k rozhodnutiu slovenskej vlády ako bude riešiť svoje nadzvukové stíhačky do budúcnosti, Česká republika je pripravená na to reagovať spoluúčasťou na výcviku a odovzdávaní skúseností,“ povedal Stropnický.
Krajiny V4 sa už v minulosti dohodli na vytvorení spoločného vojenského zoskupenia. Ministri obrany tiež podporili spoločné cvičenia armád ČR, Maďarska, Poľska a Slovenska v rokoch 2016 až 2020. Štvorica stredoeurópskych štátov plánuje naďalej spolupracovať pri nákupoch armádnej techniky, aj napriek tomu, že od spoločného nákupu vojenských radarov tieto štáty odstúpili. „V tomto prípade to nevyšlo, ale to neznamená, že je to raz a navždy uzavretá kapitola,“ povedal Stropnický.
Ministri obrany krajín V4 v spoločnom vyhlásení tiež uviedli, že agresívne kroky Ruska voči Ukrajine a jeho provokácia pri východných hraniach NATO výrazne zmenili bezpečnostnú situáciu v stredoeurópskom regióne. Krajiny V4 sa zaviazali naďalej podporovať zvýšenie bezpečnosti na Ukrajine a to prostredníctvom vojenských školení alebo poskytovaním humanitárnej pomoci.