Kolapsom z tepla sa dá vyhnúť dodržiavaním pitného režimu. Podľa lekárov treba piť tekutiny s dôrazom na príjem minerálov. Ľudia by sa nemali zbytočne zdržiavať v prehriatych priestoroch, na priamom slnku, mali by minimalizovať fyzické aktivity, jesť ľahšie jedlá, obliekať sa do vzdušných odevov a chrániť sa pred slnkom aj pokrývkou hlavy.
Dospelý človek by mal podľa dekana Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach Daniela Pella vypiť počas dňa najmenej tri litre tekutín. Piť je treba o to viac, čím je človek fyzicky aktívnejší, a to predovšetkým minerálnu alebo stolovú vodu a ovocné šťavy a džúsy. Vhodný je aj bylinkový či v primeranej miere zelený čaj, nevhodné sú presladené sýtené nápoje, nápoje s obsahom kofeínu, chinínu či alkohol.
Piť alkohol v horúčavách je nebezpečné
"Piť alkohol v horúčavách je nebezpečné, pretože je močopudný a vedie k strate tekutín v organizme a tiež spôsobuje rozširovanie ciev, čím sa znižuje krvný tlak,“ vysvetlil Pella.
Alkohol podľa jeho slov zároveň zrýchľuje metabolizmus a produkciu tepla v organizme a tiež znižuje prah citlivosti človeka na smäd, preto je lepšie v teplých dňoch po alkoholických nápojoch vôbec nesiahať. Pozor si treba dať aj v prípade priveľmi studených nápojov, predovšetkým s CO2, ktoré viac dráždia sliznice. Môžu spôsobiť zápal hrdla či žalúdka.
Tiež sú nebezpečné veľké teplotné rozdiely medzi exteriérom a vnútornými priestormi s klimatizáciou. To platí aj pre presun autom alebo klimatizovanými hromadnými dopravnými prostriedkami – teplotný rozdiel by nemal byť väčší ako 10 stupňov Celzia.
Čo sa týka opaľovania, aj to by sme mali odložiť na čas mimo najväčších horúčav, teda buď dopoludnia do 11:00 alebo popoludní po 15:00.
"Prehriatie organizmu sa prejavuje zvýšením telesnej teploty, malátnosťou, ospalosťou, bolesťami hlavy, závratmi a nevoľnosťou až zvracaním a jeho dôsledkom môže byť kolaps, keď človek stratí kontrolu nad svojim telom a jeho odpadnutie je neraz spojené s krátkodobou poruchou vedomia,“ uzavrel dekan Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Daniel Pella.
Deti sú náchylnejšie na dehydratáciu ako dospelí
Netreba však zabúdať ani na pitný režim detí, tie sú totiž v lete náchylnejšie na dehydratáciu než dospelí. Deťom treba ponúkať tekutiny pravidelne celý deň, nie naraz. Zabráni sa tak prehriatiu organizmu, ako aj vyčerpaniu či kolapsu.
Z vody prijme dieťa 80 percent tekutín, zvyšok je zo stravy. Deti do osem rokov by mali denne vypiť približne 100 ml tekutín na kilogram hmotnosti, teda približne 1,7 litra. Deti do 13 rokov by mali denne prijať 2,4 litra tekutín, mládež do 18 rokov 2,6 litra.
Objem tekutín však nezávisí len od veku, ale tiež od náročnosti aktivít, spôsobu stravovania, zdravotného stavu, telesnej teploty dieťaťa, ako aj teploty vonkajšieho okolia. Najvhodnejšia na pitie je pre deti čistá voda.
Treba sa vyhýbať minerálnym vodám s vysokým obsahom sodíka, sýteným nápojom, nápojom s obsahom kofeínu a chinínu, ako aj presladeným vodám s umelými farbivami. Informuje o tom tlačová správa, ktorú poskytla Slávka Boldocká zo spoločnosti Mediamedia.
Pri nedostatku tekutín hrozia deťom zdravotné problémy, dehydratácia má niekoľko stupňov. Mierna sa prejavuje pocitom únavy, bolesťami hlavy a nevoľnosťou. V prípade ťažkej dehydratácie treba vyhľadať lekára. Príznakmi sú suché ústa, vpadnutý jazyk, šedá farba pokožky a takmer žiadne nutkanie na močenie.