Ako Kiska dodal, jeho cieľom bolo vrátiť dôveru vo funkciu prezidenta. Vyhlásenie k ročnému pôsobeniu Andreja Kisku vo funkcii prezidenta poskytol jeho hovorca Roman Krpelan.
„Hneď po nástupe do funkcie som začal využívať svoje kompetencie v súdnictve a podarilo sa nám naštartovať pozitívne zmeny,“ konštatovala hlava štátu. Zároveň dodal, že vystúpil v Národnej rade SR po tom, ako odstúpil druhý najvyšší ústavný činiteľ, predseda parlamentu Pavol Paška, a ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská v súvislosti s kauzou nákupu predraženého CT prístroja piešťanskou nemocnicou.
„Mali sme tu referendum, aj kauzu Váhostav, veľká diskusia bola o dôchodkovom systéme,“ vymenováva Kiska udalosti, ktoré počas prvého roku jeho pôsobenia zažil. Uviedol, že absolvoval viac ako sto stretnutí so zástupcami zamestnávateľov, učiteľov, sestier, lekárov, podnikateľov, ľudí z tretieho sektora a navštívil množstvo slovenských regiónov. Takisto sa stretával aj s politikmi. „Mám za sebou desiatky stretnutí s ministrami a predsedom vlády,“ tvrdí prezident.
„Zahraničnej politike dominovala Ukrajina, na Slovensku bol na moje pozvanie ukrajinský prezident Petro Porošenko počas rokovania prezidentov V4. Ja som bol dvakrát na Ukrajine. Navštívil som aj všetky susedné štáty, napríklad s poľským prezidentom som sa stretol za rok desaťkrát,“ priblížil Kiska svoje aktivity v zahraničnej politike.
Fico: S prezidentom Kiskom štandardne komunikujeme
Rok prezidenta Andreja Kisku vo funkcii ukázal, že prezident, ktorý sa nemôže oprieť o reálnu podporu v parlamente, je odkázaný v rámci politickej činnosti len na svoje obmedzené právomoci. Vyjadril sa tak Kiskov protikandidát a súčasný premiér Robert Fico.
Oceňuje, že „medzi tromi najvyššími ústavnými činiteľmi existuje pravidelná a štandardná komunikácia“.
Podľa Radoslava Procházku, ktorý skončil v prvom kole prezidentských volieb na treťom mieste, prezident Andrej Kiska potvrdzuje mnohé nádeje, ktoré boli s jeho zvolením spojené. „Už v prvom roku napríklad stihol potvrdiť svoje predsavzatie, že bude chcieť byť prezidentom všetkých občanov, nie nástrojom vlády alebo opozície,“ uviedol Procházka vo vyhlásení, ktoré poskytla hovorkyňa strany Sieť Karolína Ducká.
Podľa Procházku súčasná hlava štátu účelne využíva svoje kompetencie v legislatívnom procese, jeho hlas silne zaznieva v zahraničnej politike, zdravotníctve aj justícii. „Je dôstojnou hlavou štátu,“ skonštatoval Procházka.
V prvom kole prezidentských volieb 15. marca 2014 zvíťazil Robert Fico, ktorý získal 531 919 hlasov (28 percent), Andreja Kisku volilo 455 996 občanov (24 percent). Radoslav Procházka skončil na tretej priečke, volilo ho 403 548 ľudí (21,24 percenta).
V druhom kole 29. marca zvíťazil Andrej Kiska, ktorý získal hlasy 1 307 065 voličov, čo predstavuje 59,38 percenta. Kiskov protikandidát Robert Fico (Smer) dostal hlasy 893 841 oprávnených voličov, čo je 40,61 percenta.
Kiska sa tak po Michalovi Kováčovi, Rudolfovi Schusterovi a Ivanovi Gašparovičovi, ktorý bol prezidentom dve funkčné obdobia, stal novou hlavou štátu. Za prezidenta ho inaugurovali 15. júna 2014.