Prichádza tretia vlna horúčav. A nebude posledná

Vzduch sa začal ohrievať v stredu a v tomto trende bude pokračovať ďalej. Veľmi teplo bude niekoľko dní po sebe, v sobotu by mali horúčavy vyvrcholiť, najhorúcejšie bude na západnom Slovensku. Už v ten deň večer a v nedeľu sa však objavia búrky, takže oblačnosť a prípadný dážď by mohli horúci vzduch trošku osviežiť. I keď sa v nedeľu a začiatkom budúceho týždňa ochladí, nebude to výrazná zmena teploty, bude to len zmiernenie horúčav. Klesnú z úrovne 37 až 38 stupňov tesne pod 30 stupňov, a to je ešte stále dosť vysoká teplota. V najbližších dňoch nás teda čaká niečo podobné, čo sme mali na začiatku júla.

„Bude to už tretia vlna horúčav v tomto lete, a určite nebude posledná, horúčavy budú nasledovať aj v ďalších týždňoch. Budú pokračovať v cykloch, striedať ich bude prechodné ochladenie, potom prídu opäť horúčavy. Takto by to malo pokračovať minimálne najbližších 15 dní, v predpovedných modeloch nie je zatiaľ žiadna zmena. Tieto teploty nie sú iba nepríjemné, pre niektorých ľudí môžu byť aj nebezpečné,“ upozorňuje Pavol Faško, klimatológ Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu.

V tomto období sa často opakuje prúdenie horúceho vzduchu zo severnej Afriky. Tohtoročný júl je na najlepšej ceste, aby sa zaradil k najteplejším júlom v celej histórii meteorologických meraní.

Prečo to takto je? Podľa klimatológa je to podmienené tým, akú má polohu tlaková výš, ktorá sa nachádza obyčajne nad Azorskými ostrovmi. Tie ležia v Atlantickom oceáne medzi Európou a Amerikou. Teraz je táto tlaková výš so svojím výbežkom trošku v severnejšej polohe. Podobne to bolo aj v roku 2013. To potom spôsobuje, že počasie je veľmi slnečné, s málo sa vyskytujúcimi zrážkami a je tak nadnormálne teplo.

„Ale to neznamená, že to takto zostane natrvalo. Na budúci rok môže byť situácia iná. Stačí si spomenúť na vlaňajšie leto. To bolo úplne iné, vtedy na charakter počasia u nás vplývali úplne iné činitele ako teraz. Ale v posledných dvoch desaťročiach majú jednoznačne prevahu letá, ktoré majú podobný charakter ako tento rok,“ pokračuje Faško.

Protiklady v charaktere počasia v lete sú veľmi výrazné. Na jednej strane sme svedkami toho, že v niektorých regiónoch je rekordné sucho. V júni boli úhrny zrážok veľmi nízke a takmer na štvrtine Slovenska boli najnižšie od roku 1981, teda za posledných 35 rokov. Niektoré stanice dokonca zaznamenali najnižšie úhrny zrážok v júni od začiatku 20. storočia, to znamená za posledných 115 rokov. Je nielen veľmi teplo, ale zároveň je málo zrážok.

Kontrasty medzi uplynulými rokmi sú veľké. Napríklad celý rok 2010 bol veľmi bohatý na zrážky, boli zaznamenané rekordné ročné úhrny zrážok. Potom nasledoval rok 2011, keď boli na niektorých miestach Slovenska rekordne nízke úhrny zrážok. V roku 2013 bolo v júli a auguste zrážok málo, a hneď nato nasledoval rok 2014, keď ich bolo veľa. Začali sa koncom júna a pokračovali v júli a auguste. Teraz to zase vyzerá na veľký kontrast, po suchom júni bude pravdepodobne aj júl vyhodnotený ako suchý.

„Urobil som detailnejšiu analýzu úhrnov zrážok za jún a z nej vyšlo, že najmenej zrážok spadlo na Záhorí, potom nasleduje Podunajská nížina a stredné Považie. Ale aj v severných regiónoch Slovenska, napríklad na Orave, bolo zrážok rekordne málo. Tam by v týchto časoch malo pravidelne pršať, teraz však zostalo len pri búrkach. To znamená, že aj keď tam zaznamenali 20 milimetrov zrážok, aj tak to bolo veľmi málo, normálne by tam malo byť v júni 80 alebo 100 milimetrov,“ vraví Faško.