Informoval o tom starosta Gabčíkova Iván Fenes. Proti príchodu utečencov do obce sa rozbehla i petícia, ktorú podporilo 3 148 ľudí. „Do referenda sme prevzali otázku petičného výboru,“ poznamenal starosta. Obyvatelia Gabčíkova chcú v referende dočasné ubytovanie azylantov odmietnuť.
Oprávnení voliči budú môcť na otázku v referende odpovedať v nedeľu 2. augusta od 7:00 do 19:00. Výsledky starosta odhadol približne na 21:00, teda dve hodiny po zatvorení hlasovacích miestností. Následne ich obec zverejní na internete.
Ako uviedla Michaela Paulenová z tlačového odboru kancelárie ministra vnútra, miestne referendum v obci je samosprávnou pôsobnosťou, do ktorej rezort nie je oprávnený zasahovať a nemá ani povinnosť sa jeho výsledkami riadiť. "Ministerstvo vnútra nerozumie panike, ktorá vzniká v Gabčíkove. V tejto obci je jedno z azylových zariadení už od roku 1994.
Za toto obdobie tu boli ubytované tisícky cudzincov bez akýchkoľvek problémov a vtedy išlo o azylantov, ktorí neskôr zostávali na Slovensku. V tomto prípade pôjde o dočasné, niekoľkomesačné ubytovanie ľudí, ktorí sú v azylovom procese v Rakúsku a po jeho ukončení pôjdu späť," píše sa v stanovisku rezortu.
Kaliňák: Iniciátori sú mimo právneho rámca
Minister vnútra Robert Kaliňák podpísal 21. júla s rakúskou rezortnou kolegyňou Johannou Miklovou-Leitnerovou dohodu o dočasnom ubytovaní 500 žiadateľov o azyl v Rakúsku. Prídu do Gabčíkova z rakúskeho tábora Traiskirchen. Dohoda platí na dva roky. Kaliňák však pripomenul, že referendum by sa týkalo ľudských práv, a to naša ústava vylučuje.
"Myslím si, že iniciátori sú mimo právneho rámca,“ povedal minister. Takisto si nemyslí, že by azylanti mohli v Gabčíkove spôsobiť problémy. "Oni sami sú motivovaní dodržiavať zákony. Ak by čokoľvek vyviedli, nedostanú v Rakúsku azyl,“ uviedol šéf vnútra a dodal, že ak by porušili zákony, Slovensko by ich vrátilo do Rakúska.
Ako rezort ďalej informoval, Slovensko bude znášať náklady na stravu a ubytovanie, rakúska strana náklady na zdravotnú starostlivosť, strážnu službu, vreckové či iné veci.
Ústavný právnik: Štát nerešpektuje právoplatné referendum
Nedeľňajšie referendum v obci Gabčíkovo, ktoré sa týka migrantov, nie je podľa ústavného právnika Petra Kresáka o základných právach a slobodách. „Referendová otázka Ste proti zriadeniu dočasného utečeneckého tábora pre migrantov v účelovom zariadení Slovenskej technickej univerzity? nie je o základných ľudských právach a slobodách, ale o tom, že obyvatelia nechcú v svojej obci utečenecký tábor,“ povedal Peter Kresák.
Tvrdí, že ide o referendum proti rozhodnutiu verejnej moci. Ústavný právnik vidí skôr problém v tom, že štátna moc nerešpektuje právoplatné referendum, v tom, že nemáme právnu úpravu, ktorá by zaväzovala vykonať výsledky miestneho referenda či nejaký orgán verejnej moci, ktorý by rozhodnutie z platného miestneho referenda vykonal.
Peter Kresák, ktorý v minulosti pôsobil ako ústavný sudca, bol zástupcom SR v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu či právnikom Úradu Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) v SR, poukázal v tejto súvislosti na prípad obce Tešedíkovo. V Tešedíkove sa občanom podarilo dvakrát s úspechom zorganizovať miestne referendum na zmenu názvu Tešedíkovo na Pered, ktorý predtým dedina používala viac ako 700 rokov. Slovenská vláda však žiadosti nevyhovela a so zmenou názvu nesúhlasila s odôvodnením, že historický názov Pered dnes nie je súčasťou štátneho jazyka.