To, že mieni získať dôležitú funkciu, naznačil Procházka už na sobotňajšom sneme strany v Trnave, keď oznámil, že už na funkciu šéfa strany nekandiduje. Sudcovský post priznal až v pondelok. „Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory ma navrhlo za kandidáta na funkciu sudcu Všeobecného súdu Európskej únie. Som touto nomináciou poctený a vážim si ju. Prijal som ju, pretože sa európskemu právu aktívne venujem už od deväťdesiatych rokov a som presvedčený, že by som v tejto novej úlohe vedel byť užitočný," konštatoval Procházka.
Ako dodal, posúdenie jeho odbornosti prebehne cez dve kolá. Najskôr musí doma prejsť cez Súdnu radu a potom aj vládu, potom ho čaká ešte zahraničné kolo priamo na pôde súdu.
Expredseda Siete potvrdil svoju kandidatúru na sudcu presne v deň, keď sa končila lehota na predkladanie kandidátov. Podľa našich informácií mala Súdna rada tento dátum posúvať pre závažné skutočnosti, ktorou mohla byť aj sobotňajšia voľba nového predsedu Siete.
Kancelária Súdnej rady bola stručná. Spresnila, že lehota na predloženie kandidátov bola stanovená do polnoci 15. augusta. „Informácie o predložených návrhoch kandidátov poskytne kancelária Súdnej rady 16. augusta," pripomenula v stanovisku.
Vhodného kandidáta Slovensko nevie nájsť
Všeobecný súd Európskej únie je súčasťou Súdneho dvora Európskej únie. Rozhoduje o návrhoch na zrušenie rozhodnutí, ktoré podali jednotlivci, spoločnosti a v niektorých prípadoch aj vlády krajín únie. Zaoberá sa najmä hospodárskou súťažou, štátnou pomocou, obchodom, poľnohospodárstvom a obchodnými značkami.
Slovensko nevie postaviť vhodného kandidáta na tento súd už niekoľko mesiacov. Naposledy v júni hlasovaním cez Súdnu radu neprešiel poradca prezidenta Ján Mazák, chýbal mu jeden hlas. Predchádzajúcu kandidátku Máriu Patakyovú, ktorú odobrila rada aj vláda, odmietol poradný výbor v Luxemburgu. Jedným z dôvodov bolo aj to, že neovládala francúzštinu, ktorá je pracovným jazykom súdu. Ako pre Pravdu uviedla hovorkyňa Siete Karmen Nemetová, Procházka tento jazyk ovláda.
Kto zasadne na prázdnu stoličku?
Prípadným odchodom Procházku do Luxemburgu sa vynorí otázka jeho náhradníka v parlamente, konkrétne to, či bude podporovať vládnu koalíciu. Tá má dnes spolu so siedmimi poslancami Siete istotu 81 hlasov. Podľa volebných výsledkov by náhradníčkou mala byť analytička pre oblasť vzdelávania Zuzana Zimenová, ktorá ešte v marci po parlamentných voľbách tvrdila, že koalíciu so Smerom nepodporí. Medzitým sa však stala externou poradkyňou na ministerstve školstva.
„Poslanecký mandát by som prijala, ale teraz nechcem komentovať ani súčasnú situáciu, ani nechcem komentovať svoje budúce správanie, až keď sa tak naozaj stane," reagovala Zimenová pre denník Pravda na otázku, ako by v parlamente hlasovala.
Čo urobia Hrnčiarovci?
Pre koalíciu môže byť ďalším neistým faktorom aj pätica poslancov zo Siete okolo Andreja Hrčniara. Trnavský snem túto skupinu a ostatných straníkov nedal dokopy. Piati Procházkovi kritici zo sobotňajšieho rokovania odišli a stiahli aj svojho kandidáta na post predsedu. Teraz čakajú na návrhy nového šéfa Siete Romana Brecelyho.
V súvislosti s nimi sa hovorí aj o prípadnom otvorení koaličnej zmluvy tak, aby mohli hrnčiarovci chodiť na koaličné rady. Ostatné strany koalície toto nechcú komentovať.
Podľa Mosta-Híd si po výsledkoch snemu Siete musia veci najprv vyjasniť nový predseda a poslanci strany. „Pre Most-Híd je dôležitá stabilita koalície, do hypotetických otázok „čo bude ak“ sa nechceme púšťať," priblížil hovorca strany András Nagy.
„Politický vývoj v strane Sieť je čisto vnútrostranícka záležitosť tohto subjektu a nemá vplyv na fungovanie vládnej koalície," uviedla hovorkyňa Smeru Ľubica Končalová.
SNS neodpovedala. Brecely označil hneď po zvolení za svoj prvý krok stretnutie so zástupcami platformy. Podotkol, že má s nimi veľmi dobré vzťahy. Výsledky pondelňajšieho stretnutia zatiaľ nie sú známe.
Agentúrnu správu sme nahradili článkom z denníka Pravda.