„Mňa sa pýtajú, čo majú robiť, ako ju učiť," hovorí Zdena. Práve takýmto situáciám chce rezort školstva predchádzať a do škôl plánuje zaradiť viac asistentov či psychológov. Odborníci sú skeptickí, poukazujú, že tento zámer bude stáť veľa peňazí. Niektorí zase odporúčajú zriadiť na školách viac špeciálnych tried.
Ministerstvo sa chystá v priebehu desiatich rokov ešte väčšmi podporiť integráciu detí so špeciálnymi potrebami do bežných škôl. Ide o deti so sluchovým alebo zrakovým postihnutím či s ľahšími formami autizmu. Plánuje posilniť učiteľské tímy o školských psychológov, asistentov a špeciálnych pedagógov. „Už by sa nemala objavovať situácia, že dieťa bude vylúčené z bežného kolektívu len preto, že škola nie je dostatočne pripravená na tieto potreby reagovať," tvrdí rezort. Tieto návrhy zapracoval do národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania. Po pripomienkovaní odbornou verejnosťou, program predloží vláde.
V súčasnosti majú deti s poruchami učenia či s iným mentálnym alebo telesným hendikepom tri možnosti na vzdelávanie sa. Môžu chodiť do bežnej triedy, kde učiteľom pomáha špeciálny pedagóg alebo centrum poradenstva, ktoré žiakovi vypracuje individuálny vzdelávací program. K septembru 2015 bolo na štátnych školách integrovaných okolo 32 500 takýchto detí. Druhou cestou sú špeciálne triedy zriadené na klasických základných školách. Treťou špeciálne školy.
Problémom sú financie
Začleniť žiakov s hendikepom do klasických tried je niekde komplikované, školy bojujú najmä s nedostatočným podporným personálom, pripomenula to Bianka Kubovičová, predsedníčka Asociácie špeciálnych pedagógov škôl a poradní. Zvýšiť počet asistentov alebo špeciálnych pedagógov stačiť podľa nej nebude. „Aby bol zámer ministerstva reálny, je tiež potrebné stanoviť presný počet žiakov v triede a určiť, koľko z nich môže mať nejaké zdravotné obmedzenie," mieni Kubovičová. V súčasnosti neexistuje žiadna regulácia v tejto oblasti. Podľa nej je nemožné, aby učiteľ zvládal 20 zdravých detí a päť s hendikepom, z ktorých každé má svoje špecifické požiadavky. „Už teraz nestíha jeden špeciálny pedagóg na škole vypracúvať optimálny vzdelávací proces pre každého takéhoto žiaka," poukázala Kubovičová. Menší počet detí na jednu triedu by sa potom dal podľa Kubovičovej uplatniť aj pri individuálnej výučbe detí, ktoré nemajú poruchu učenia.
Na plán ministerstva sa však Kubovičová pozerá skôr skepticky. Za najväčší problém považuje financie. „Bude veľmi drahé zabezpečiť všetkým školám špeciálnych pedagógov, psychológov či asistentov," myslí si.
Pripraviť je treba aj rodičov
Psychologička Eva Gajdošová so zámermi rezortu čiastočne súhlasí. Upozorňuje však, že ďalším problémom pri integrácii môžu byť aj samotní rodičia. „Postoje rodičov nie sú pripravené na to, aby prijali dieťa s hendikepom v triede svojej dcéry či syna, napríklad autistu," vysvetľuje psychologička s tým, že sa budú musieť odstrániť mnohé predsudky. Tie sa potom prenášajú na deti.
S tým sa stretla aj Zdena z Bratislavy, ktorej dcéra trpí dyslexiou aj dysortografiou. „Spolužiaci sa jej pýtali, prečo má všetko vytlačené veľkými písmenami, či prečo má dlhší čas na napísanie testu," hovorí Zdena. Podľa nej je dôležité, aby situáciu ostatným žiakom dostatočne vysvetlili učitelia a hlavne rodičia. „Inak to môže viesť k závisti medzi deťmi," poznamenala mama.
Gajdošová za najschodnejšiu cestu považuje špeciálne triedy zriadené na bežných základných školách. „Deti sa stretávajú na niektorých predmetoch napríklad na výchovách – výtvarná, telesná, hudobná či etická," vymenúva psychologička a dodáva, že ťažšie predmety ako jazyky či matematiku absolvujú samy so špeciálnym pedagógom a svojím tempom. „Takto sú deti so špeciálnymi potrebami v kontakte s ostatnými spolužiakmi, a tí sa zasa učia tolerancii a akceptácii druhého," uzavrela odborníčka.