Hlasy z odbornej verejnosti však nepovažujú za šťastný nápad mať univerzitnú nemocnicu v Bratislave na dvoch rôznych miestach.
Hoci minister zdravotníctva Tomáš Drucker už má o bratislavskej univerzitnej nemocnici ucelenú a vydiskutovanú predstavu, podrobnosti nechcel zverejniť. Hotový projekt sa chystá vláde predložiť v marci 2017. So stavbou novej aj rekonštrukciou staršej budovy by chcel začať čo najskôr.
„Nie je to taká štandardná iba fyzická budova z betónu, ale je to celý systém sústavy vzdelávania univerzitného typu a poskytovania zdravotnej starostlivosti, vrátane vedy a výskumu,“ povedal.
Nová univerzitná nemocnica v Bratislave by podľa ministra mala mať spádovú oblasť zloženú z kľúčových lokalít Bratislavy – východu, západu aj juhu. Cieľom ministerstva preto nebude vybudovať jedno obrovské zariadenie, ale vytvoriť viaceré. „To, čo sa plánovalo, bola nemocnica so zhruba 1 200 lôžkami. Dnes hovorím, že sa skôr vydáme cestou možno dvoch okolo 600-lôžkových,“ priblížil minister.
Ministerstvo v tomto roku zrušilo PPP projekt na obstaranie novej univerzitnej nemocnice v hlavnom meste. „Nehovoríme, že PPP projekt ako spôsob realizácie je zlý, ale hovoríme, že parametre, ako boli nastavené, sa v priebehu súťažného dialógu ukázali ako nezrealizovateľné. A zmena parametrov by ohrozila možné pokračovanie tohto projektu z titulu samotného obstarávania. Je tu veľmi vysoká pravdepodobnosť, že Úrad pre verejné obstarávanie by zrušil takýto projekt,“ zdôvodnil Drucker.
Podľa PPP projektu mala nová nemocnica stáť na Patrónke. Ukázalo sa, že by tam bola zlá dostupnosť.
Drucker napokon plánuje oživiť rozostavaný objekt z roku 1987 v lokalite Rázsochy. Dnes tam stojí hrubá stavba. S jej dokončením sa pôvodne nepočítalo, pretože by to bolo nákladné. Bývalý dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a prednosta chirurgickej kliniky v Univerzitnej nemocnici v Starom Meste Peter Labaš si nemyslí, že je dobrý nápad rozdeliť nemocnicu na dve časti.
„Vždy som zastával názor, že jedine Rázsochy s tisíc lôžkami sú najlacnejším a najideálnejším riešením a toto je známe od roku 1985,“ povedal.
Druhá plánovaná nemocnica by mala byť v Ružinove, kde je fungujúce nemocničné zariadenie s poliklinikou, ktoré už patrí pod Univerzitnú nemocnicu. V Ružinove je dnes približne 30 oddelení a kliník so 140 odbornými ambulanciami. Drucker tu plánuje rozsiahlu rekonštrukciu. Ktoré oddelenia zostanú v Ružinove zachované a čo všetko sa bude rekonštruovať, však hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Zuzana Eliášová nespresnila.
„Zámer modernizácie nemocnice vítame, keďže naši zdravotníci poskytujú špičkovú zdravotnú starostlivosť. Materiál je však v štádiu príprav, sme súčinní pri tomto projekte s ministerstvom zdravotníctva,“ dodala.
Univerzitná nemocnica v Bratislave je najväčšia na Slovensku. Dnes ju tvorí päť nemocníc (Kramáre, Ružinov, Petržalka, Podunajské Biskupice, Staré Mesto) pod spoločným vedením. V nemocniciach končia najzložitejšie medicínske prípady z celej republiky, ktoré nedokážu účinne liečiť menšie nemocnice. Univerzitná nemocnica je zároveň najzadlženejšou nemocnicou. Jej dlh sa šplhá k dvesto miliónom eur.
Podľa prednostu chirurgickej kliniky Labaša sú budovy spomínaných piatich nemocníc v zlom technickom stave a nevhodné na to, aby mali status univerzitných. Podľa akého kľúča rozdelia kliniky a oddelenia v budúcnosti medzi dve budovy, si Labaš nevie predstaviť.
Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko nepovažuje za dobrý nápad trieštiť oddelenia na dve miesta. „Bratislava by mala mať jednu kľúčovú univerzitnú nemocnicu, kde bude prebiehať aj výchova, vzdelávanie medikov, ale hlavne lekárov. Ja osobne by som sa prikláňal k tomu, aby to bola jedna nemocnica, nie dve,“ povedal.
Rázsochy sú podľa Petka v dezolátnom stave a treba ich zbúrať. V Ružinove zasa vidí problém s dopravnou priepustnosťou. „Takéto veľké univerzitné nemocnice sa vždy robia na okraji mesta alebo blízko diaľnice. Treba si uvedomiť, že tam naraz môže prísť 20 – 30 sanitiek. Ako tam prídu? Budú krúžiť po okolí?“ kladie si otázku.
Ako sám uviedol, pamätá si, keď sa päť či šesť bratislavských nemocníc zlučovalo pod jednu. „Bolo to za Zajaca, vtedy sa mi zdalo, že to nemusí byť zlý nápad. Nakoniec sa ukázalo, že to bol veľmi zlý koncept,“ dodáva. Hlavnému mestu podľa Petka chýba aj klasická všeobecná nemocnica.
Posledných desať rokov tu už bolo niekoľko návrhov výstavby novej nemocnice bez jasných pravidiel, poznamenal Petko v tejto súvislosti. „Treba si k tomu zodpovedne sadnúť a povedať, ktorým smerom ísť,“ dodal. Podľa neho treba brať do úvahy aj skutočnosť, že jedná nová, hoci menšia nemocnica, sa v hlavnom meste už začína stavať.
Čo sa týka financovania novej univerzitnej nemocnice v Bratislave, rezort uvažuje o kombinácii zdrojov. „Časť pôjde z verejných prostriedkov, ale nebránime sa ani peniazom, ktoré môžu pochádzať z iných zdrojov. Nemusí to byť len súkromník, máme tu aj návratné finančné prostriedky z rôznych fondov,“ povedal minister Drucker.