Od leta stúpne 17 štátnych dávok

Týkať sa to bude vyše milióna ľudí. Pôjde napríklad o ťažko zdravotne postihnutých či tých v hmotnej núdzi. V druhej vlne, od januára, dostanú viac aj rodičia. Štát všetkým skupinám prispeje navyše od niekoľkých centov do viac ako troch eur. Odborníci považujú sumy za nízke a volajú po systémových zmenách. Rezort práce však avizuje, že dávky budú rásť aj v ďalších rokoch.

Sumy životného minima naposledy vzrástli v júli 2013, závisia totiž od inflácie životných nákladov nízkopríjmových domácností. Keďže v rokoch 2014 až 2016 bola inflácia na nule, respektíve bola mínusová, nezvyšovalo sa ani životné minimum, a teda ani dávky, ktoré sú naň nadviazané. Aktuálna priaznivá ekonomická situácia umožňuje, aby od júla vzrástla úroveň životného minima o jedno percento. „To, že sa ekonomike darí, už teraz pociťujú aj občania. Tento rok sa zvyšujú financie pre rodiny, ťažko zdravotne postihnutých ľudí aj seniorov,“ skonštatoval hovorca ministerstva práce Michal Stuška.

"Hranica chudoby“ tak porastie tento rok o dve eurá na sumu 200 eur. Životné minimum na druhú dospelú osobu bude vo výške 139,50 eura a na nezaopatrené dieťa v sume 91 eur. Zmena sa dotkne vyše milióna ľudí.

Najmenej vzrastie príspevok na osobnú asistenciu, ktorého hodinová sadzba je 1,39 percenta životného minima. Dnes sa vypláca vo výške 2,76 eura, od júla by sa mal zvýšiť o dva centy. Naopak, zvýšenie sa najvýraznejšie prejaví napríklad na príspevku na opatrovanie, ak sa opatrovateľ stará minimálne o dve hendikepované osoby. Vypláca sa totiž ako 162,10 percenta sumy životného minima, a tak si opatrovatelia v tomto prípade prilepšia o tri eurá.

Prezidentka Asociácie organizácií zdravotne postihnutých občanov Mária Orgonášová zvýšenie víta, upozorňuje však, že je to málo. „Je to taká malá čiastka, že to životnou úrovňou poberateľov nepohne,“ pripomína Orgonášová. Podľa nej treba systémové zmeny. „Podľa môjho názoru je potrebné, aby sa posudzoval každý jednotlivec komplexne, prihliadajúc na jeho reálne potreby, aby mohol svojím spôsobom relatívne samostatne žiť a tiež aby sa kompenzácie stali nárokovateľnými, pokiaľ lekársky posudok rozhodne, že sú pre jeho život nevyhnutné,“ vymenúva prezidentka. V súčasnosti hendikepovaná osoba nemá automatický nárok na peniaze. „Potom by sa mohlo týmto ľuďom pomôcť,“ uzatvára Orgonášová.

Prognózy podľa rezortu práce naznačujú, že úroveň životného minima bude rásť aj v budúcnosti. „V roku 2018 sa očakáva zvýšenie o 1,5 percenta a v roku 2019 o 1,7 per­centa,“ konkretizoval Stuška. Výšku životného minima určuje rezort na základe údajov Štatistického úradu podľa konkrétnych ukazovateľov, ktorými sú rast životných nákladov nízkopríjmových domácností a čisté peňažné príjmy na osobu.

Dávky stúpnu ľuďom v hmotnej núdzi či ťažko zdravotne postihnutým osobám (ŤZP), ktoré poberajú príspevky na kompenzáciu. Ide predovšetkým o peňažný príspevok na osobnú asistenciu, na prepravu či na vyrovnanie zvýšených výdavkov, ako je diétne stravovanie, hygiena alebo prevádzka auta. Zvýšenie je v rozmedzí od pár centov až do troch eur. Rezort práce plánuje pri ŤZP osobách do budúcnosti postupne dosiahnuť úroveň čistej minimálnej mzdy (pozn. red. 435 eur), a tým im zabezpečiť náhradu zamestnania. „Ministerstvo tiež začne pracovať na legislatívnych zmenách, ktoré prispejú k zlepšeniu finančnej situácie starajúcich sa o svojich blízkych,“ sľúbil Stuška.

Úrady práce, ktoré príspevky poskytujú, ich výšku prepočítajú automaticky, teda bez toho, aby o to museli poberatelia žiadať. „Úrady budú zasielať nové rozhodnutia o výške príspevkov,“ uviedla Jana Lukáčová, hovorkyňa ústredia práce.

„Zvýšenie životného minima vítam a vnímam ho pozitívne napriek tomu, že sumy, ktoré štát nám, ťažko zdravotne postihnutým, vypláca, nie sú dostatočné,“ tvrdí dôchodca Ján z Komárna. Ten dostáva necelých 33 eur na prevádzku auta.. „Trpím chronickým ochorením, ktoré mi nedovoľuje cestovať v prostriedkoch hromadnej dopravy. Mám preto upravené auto a jazdím na plyn, takže dnešná suma príspevku mi postačuje. Pokiaľ by som však vlastnil auto na benzín či naftu, pri frekvencii mojich návštev u lekára by mi tento príspevok vystačil ani nie na dva týždne,“ ráta Ján. Zvýšenie príspevku na prevádzku auta o necelé jedno euro je podľa neho zanedbateľné.

Zvýšenie životného minima môže mierne sťažiť život budúcim žiadateľom o predčasný dôchodok. Suma minimálnej penzie by sa mala zvýšiť z terajších 237,70 eura na 240,10, ak ide o sporiteľa v prvom pilieri. Minimum, 120,05 eura, musí dosiahnuť, ak je sporiteľom aj v druhom pilieri. Môže sa teda stať, že pre nesplnenie tejto podmienky im Sociálna poisťovňa predčasnú penziu neprizná. V súčasnosti ju poberá asi 21-tisíc dôchodcov. Ján Lipiansky, predseda Jednoty dôchodcov na Slovensku, komplikácie pri žiadaní predčasného dôchodku neočakáva. „Túto formu dôchodku veľmi nepreferujeme, vnímame to ako poslednú možnosť, keď človek príde o prácu či pre zdravotné problémy,“ zdôraznil Lipiansky.

Od januára sa zmeny dotknú aj rodičov nezaopatrených detí. Tým by mal stúpnuť rodičovský príspevok z terajších 213 eur na 215 eur. Asi o dvadsať centov sa tiež od januára zvýši aj prídavok na dieťa a príspevok k prídavku na dieťa. Porastie aj výška náhradného výživného, ktoré za neplatiaceho rodiča hradí štát. Po novom tak môže dostať 109,50 eura mesačne.