Ako dnes povedal novinárom, nedostatky v používaní menšinových jazykov odhalil rozsiahly dotazníkový prieskum na úrovni orgánov a inštitúcií, ako aj obcí a samospráv. Výsledky úrad splnomocnenca zhrnul do správy, ktorú na konci minulého roka prerokovala vláda a Bukovszkému uložila, aby ich odstránil.
„Ochrana materinského jazyka je kľúčovou pre zachovanie identity menšín,“ vyhlásil splnomocnenec s tým, že vyzdvihol nutnosť zosúladenia praxe s legislatívou. Bukovszky vysvetlil, že správa konštatovala vyše 1500 nedostatkov pri aplikácii zákona o používaní jazyka národnostných menší v etnicky zmiešaných územiach. Zistené nedostatky boli väčšinou vizuálneho charakteru, pričom na úrovni obcí, samospráv a štátnej správy boli rovnaké. Najčastejšie obce a úrady nezabezpečili úradné oznamy o rizikách v jazykoch menšín, neinformovali o možnosti komunikovať v jazyku menšiny, formuláre neboli dostupné v jazyku menšiny či označenie obce na úradných tabulách nebolo v jazyku menšiny. Úrad splnomocnenca už uskutočnil medzirezortné rokovania, napríklad s ministerstvami vnútra, financií a zdravotníctva a listom oslovil 578 národnostne zmiešaných obcí, v ktorých nedostatky zistili. Do konca júna Bukovszky plánuje vypracovať metodickú smernicu, ktorá uľahčí obciam a úradom aplikáciu zákona. Smernica bude v piatich jazykoch. „Mestá a obce som písomne informoval o zistených nedostatkoch a požiadal som ich o nápravu,“ uviedol a dodal, že pomôcť im má spomínané metodické usmernenie, pričom úrad splnomocnenca uvažuje aj o organizovaní školení.Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ábel Ravász poukázal na to, že špecifickou skupinou je rómska menšina, ktorej práva nie sú jednoznačne definované, lebo to nie je takzvaná jednojazyčná skupina. Zákon o používaní jazyka národnostných menšín sa pritom viaže len na skupinu používajúcu jeden jazyk. Mnoho Rómov sa tiež pri sčítaní obyvateľstva nepriznáva k svojej národnosti. „Nemalo by ísť o priznanie k národnosti, ale priznanie k materinskému jazyku,“ zdôraznil Ravász.